ISABELLE NANTYOVÁ hrala v Karlových Varoch v súťažnom filme Amélia z Montmartru hypochondričku Georgette. Snímok spôsobil na festivale rozruch: všetci sa doňho zamilovali a držali mu palce na víťazstvo. Pomohlo to. Film na 36. ročníku Medzinárodného festivalu v Karlových Varoch získal hlavnú cenu - Krištáľový glóbus, dotovaný sumou 20 000 dolárov.
V rozhovore pre SME Isabelle Nantyová prezradila: „Režisér Jean-Pierre Jeunet mi dal scenár a chcel, aby som hrala inú postavu - Ginu. Ale mne sa páčila len Georgette. Preto som sa na stretnutie pripravila: obliekla som sa presne, ako som si Georgette predstavovala. Tú postavu som potom dostala.“
Rozprávala i o Slovensku. „Dúfam, že Bratislava sa zmenila. Navštívila som ju pred pár rokmi, keď som bola na festivale Cibulák. Bola som tam s hrou s desiatimi študentmi z rôznych krajín a každý v nej reagoval rodnou rečou.“ Okrem toho ju slovenský divák môže poznať z filmu z roku 1993 Návštevníci.
Ak by sa profesionalita hercov merala originalitou ich excesov, Isabelle by musela kariéru zabaliť. Je príliš milá, úprimná, pozitívna, otvorená a citlivá.
Vraj ste sa nechali pri nakrúcaní Amélie z Montmartru maximálne viesť režisérom. Vy tiež režírujete, neprekážala vám teda Jeunetova precíznosť?
„Keď hrám, oddychujem. Nemusím sa rozhodovať. Jeunet nás upozornil, že to bude náročná spolupráca. Predstavovala som si strašné veci. Práca so Jean-Pierom Jeunetom však bola ako valčík - zažili sme veľmi veľa lásky. Ešte nikdy som sa necítila taká slobodná. Georgettou by som pokojne mohla i žiť.“
Čím vás tak zaujala?
„Keď som si prečítala scenár, požičala som si všetky Jean-Pierrove filmy. A povedala som si - buď budem Georgette, alebo s filmom končím. Jean-Pierre bol spokojný. Keď sme zistili, že pochádzame z rovnakej oblasti, vyskúšali sme vložiť Georgette akcent. Vymyslela som hlúpe slová, čo neexistujú, a Francúzi práve tieto slovné hračky milujú. Zažili sme pritom veľa srandy.“
Vyberáte si teda postavy na základe šiesteho zmyslu?
„Áno, zrazu máte rovnaké pocity, myšlienky a tajomstvo postavy.“
Divák, ktorý neovláda francúzštinu, nerozumie hravým neologizmom. Je tým veľmi hendikepovaný?
„Nie. Je to len epizóda, dôležitejší je film. Milujem ten film.“
Prečo?
„Lebo hovorí o láske. O spôsobe, ako byť malým dievčaťom tri minúty počas dňa, ako urobiť život lepším a ako ho zmeniť na rozprávku.“
Amélia vyvolá v divákovi chuť meniť veci. Ako je to možné?
„Všetci snívame o filmoch s poslaním. Raz som videla film, po ktorom si ľudia držali dvere a boli k sebe veľmi zdvorilí. Tak by to s umením malo byť. Režisér je ako Amélia. Obšťastňuje ľudí malými vecami a tak im mení život. Keď išiel pracovať do Hollywoodu, vzal si so sebou svoj tím. Okrem toho pomáha i neznámym: zamestná bezvýznamného fotografa alebo scenáristu.“
Vás ten film tiež veľmi zasiahol. Však?
„Je úprimný, nepoučuje. Keď máte šancu, treba ju distribuovať. Vráti sa to späť.“
Ide o to, aby sa to vrátilo?
„Vlastne je jedno, či sa to vráti. Je to váš komfort. Váš deň je lepší, keď niekomu pomôžete.“
Film tvrdí, že nič sa v živote nestane náhodou. Nehovorím o osude, ale o tom, že všetko sa dá zrealizovať. Súhlasíte?
„V živote nedochádza k náhodám, ale k nárazom. Nič sa nedeje len tak, ale niekedy ľudia okolo musia byť silnejší ako vy, pretože vy nevidíte prítomnosť nárazu.“
S vašou postavou sa spájala myšlienka, že láska môže vzniknúť, keď tretia osoba vsugeruje dvom ľuďom, že sa majú radi. Je to také jednoduché?
„Kohoľvek môžete presvedčiť, že ho niekto miluje, ale nefunguje to reálne. Len vo fantázii. Ak nie sú pri sebe dvaja správni ľudia, zázraky nefungujú.“
Hlavná predstaviteľka Amélie Audrey Tautouová pripomína Juliette Binocheovú. Čím?
„Sú veľmi talentované, pochádzajú z rovnakej dediny a podobne sa správajú. Napríklad sa nahlas detsky rehocú.“
V Karlových Varoch je prevaha filmov s akcentom na ženské témy. Prečo sa svet žien vo filmoch tak príliš odkrýva a mužský sa, naopak, viac zahaľuje?
„Muži sú veľmi mysteriózni a nechcú hovoriť o pocitoch. Nerozumiem im.“
Mnoho divákov odmieta francúzsky film s argumentom, že je intelektuálny. Nezdá sa vám, že v posledných rokoch sa od tejto povesti očisťuje?
„Áno, a Amélia k tomu prispela.“
JANA KADLECOVÁ, Karlove Vary
