Bob Foster (15. 12. 1938 - 21. 11. 2015) vôbec nemal fyzické predpoklady na to, aby sa stal svetovo uznávaným boxerom v poloťažkej a ťažkej váhe. Jeho výška 1,91 metra sa mnohým zdala na niekoho, kto sa chce stať profesionálom, priveľká. Jeho štíhle telo a tenké ruky aj nohy sa od skutočných boxerov tak líšili, že ich v tomto názore iba utvrdzovali.
Mladý Bob sa však svojho sna pre stavbu tela nemienil vzdať. Aby budúci svetoznámy boxer pribral a zmužnel, rozhodol sa každý deň počas obednej prestávky a aj večer po šichte v továrni piť pivo.
Od futbalu ku knockoutu
Narodil sa na juhu Spojených štátov - po niekoľkých rokoch strávených v Texase sa však jeho rodina rozhodla presťahovať do mesta Albaquerque v Novom Mexiku.
Už ako dieťa mal Bobby Wayne Foster k športu blízko - na strednej hrával za školský futbalový tím. Pre profesiu boxera sa rozhodol už v trinástich rokoch a ani nová vášeň pre tímové či loptové športy mu túto myšlienku nevyvrátila.
Po strednej škole sa pripojil k americkému vojenskému letectvu. Ani v službe sa však od boxu nedokázal držať ďaleko, a tak sa po večeroch zúčastňoval na boxerských zápasoch so svojimi vojenskými kolegami.
Keď sa Bobovi služba skončila a vrátil sa naspäť domov, chvíľu pokračoval v amatérskom boxovaní - už čoskoro sa však zaradil medzi profíkov. Profesionálnu kariéru odštartoval zápasom v roku 1961 proti Dukovi Williamsovi vo Washingtone D. C., na ktorom si prvú výhru pripísal rovno knockoutom.
Dôležitý je titul, nie politika
Bobbyho bilancia boxerskej kariéry je pôsobivá: zo 68 zápasov ich vyhral 56, protivníkov sa mu z toho podarilo knockoutovať 46-krát. Prehral len osem súbojov, remizoval raz.
Práve pre tieto pôsobivé čísla a jeho legendárny ľavý hák sa o Bobbym dodnes hovorí ako o jednom z najvýraznejších boxerov jeho doby. Podľa tabuľky magazínu Ring v roku 1994 bol Bob treťou najväčšou boxerskou hviezdou v ťažkej váhe - hneď za Muhammadom Alim a Joeom Frazierom.
Jedným z jeho legendárnych zápasov bol ten, v ktorom porazil na šampionáte 1968 v poloťažkej váhe Dicka Tigera. Bol to prvý zápas, v ktorom slávneho Tigera niekto knockoutoval. Foster napokon vyhral aj celú súťaž.
Ďalším z významných Fosterových zápasov bol ten z roku 1973, keď sa v Južnej Afrike stal súčasťou dramatického príbehu apartheidu. V Johannesburgu sa vtedy zúčastnil na historicky prvom profesionálnom boxerskom súboji medzi dvoma rasami. Bob však na rozdiel od iných športovcov, ktorí možnosť zúčastniť sa na podobnom podujatí brali ako dar, od politiky bočil a tým, ktorí sa ňou zaoberali, sa vysmieval. „Som tu, aby som si udržal titul, nie som tu pre politiku,“ povedal vtedy pragmaticky podľa New York Times.
Vďaka pivu
Do boxerského dôchodku odišiel v roku 1974 po tom, čo sa sklamal pri zápase proti Argentínčanovi Jorgemu Ahumadovi. Zápas, do ktorého šiel Foster s jasnou vidinou výhry, vtedy uhral len na remízu, a Bob pochopil, že je načase sa z boxerských kruhov stiahnuť a ohlásil, že s kariérou skončil.
Posledný návrat do ringu však prišiel o rok neskôr. Vtedy Foster vyhral sériu desaťkolovej súťaže a do dôchodku odišiel nadobro.
Technicky vzaté - muž, ktorému pre prílišnú výšku a štíhlu postavu neverili, sa stal súčasťou boxerského chodníka slávy v Canastote a absolútnou boxerskou legendou, vďaka pivu.
