Najväčším národným testovaním je u nás zatiaľ Monitor. FOTO SME – PAVOL MAJER
Jedným z testovaní, o ktorom sa už dlho diskutuje, je verejnosti známy Monitor. Jeho výsledky pomáhajú pri príprave novej, objektívnejšej maturity. Prvé testovanie sa robilo zo slovenčiny a matematiky v roku 1999 na bratislavských gymnáziách. Postupne sa doň zapájali ďalšie školy tak, aby mohlo byť sledovanie reprezentatívne. Minulý rok sa napríklad na testovaní zúčastnilo 2000 žiakov. Účasť škôl na testoch je dobrovoľná.
Generálna skúška nových maturít
Monitor 2004 bude generálkou. Na externej časti a písomnej zložke internej časti vo vybraných predmetoch (ŠPÚ navrhuje anglický jazyk, nemecký jazyk a matematiku) sa zúčastnia všetci žiaci maturujúci v školskom roku 2003/2004.
„Ku každému testu idú dva dotazníky,“ hovorí Marián Hanula zo Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ). „Úroveň a zrozumiteľnosť testov budú hodnotiť žiaci aj učitelia. Spracúvajú sa teda nielen výsledky testov, ale aj pripomienky. Tie by mali autori testov pri ďalšej príprave zohľadniť.“
Monitory napríklad ukázali, že sú veľké rozdiely medzi úrovňou jednotlivých škôl a že tieto rozdiely nesúvisia s typom školy – niektoré školy sú jednoducho lepšie ako iné, pričom najslabšie gymnáziá môžu byť na tom aj horšie ako najlepšie odborné školy.
Testovanie ukázalo viacero problémov
Citlivých bodov pri zostavovaní testov je viacero: vybranie vhodného druhu otázok (s výberom odpovede, doplňovacích, otvorených), definovanie pojmov začiatočník a pokročilý pri testovaní cudzích jazykov, spoľahlivosť a dodržiavanie rovnakých kritérií v hodnoteniach učiteľov.
Problémy pri zostavovaní otázok prináša aj nedostatočne realistické hodnotenie úrovne testov zo strany učiteľov. Výsledky testov z matematiky M1, ktorí robili na gymnáziách, napríklad ukázali, že školské hodnotenie žiakov takmer vôbec nezodpovedá ich výsledkom v Monitore.
Niektoré výsledky sú alarmujúce
Odborníci sa zhodujú, že budúci maturitný test by mal byť koncipovaný tak, aby v ňom najlepší žiaci populácie dosahovali aspoň 80 percentnú úspešnosť. Tomuto kritériu sa však viaceré z testov nepribližujú, v niektorých prípadoch sú výsledky alarmujúce – ide najmä o test M2 (matematika pre stredné odborné školy a učilištia) kde jednotkári dosiahli iba 40 percentnú úspešnosť.
Iba v prípade jedného testu – z maďarského jazyka a literatúry – možno hovoriť o akceptovateľnom stave, i keď aj v tomto prípade by až 4 percentá žiakov neuspeli v externej časti maturít. Podľa ŠPÚ sa treba vážne zaoberať s tým, ako postaviť testy, aby nehrozilo, že úroveň maturitnej skúšky sa prudko zníži. Tieto problémy treba vyriešiť už aj preto, že testovanie nie je zadarmo: aj keď jeden test vyjde približne na sto korún, ak budú testy robiť všetci slovenskí maturanti, celková suma by sa pohybovala okolo 19 miliónov. (gal)
