„Tie predtým neboli, boli len učebné osnovy a učebné plány. Štandardy nám však umožňujú objektívne zistiť, koľko žiaci vedia,“ hovorí hlavný školský inšpektor Vladislav Rosa.

Dosahovanie výkonových štandardov merajú na veľkej vzorke, aby boli čo najobjektívnejšie, a to v predmetoch Slovenský jazyk a literatúra, Matematika a v prírodovedných predmetoch (spojená fyzika, biológia a chémia do jedného testu vychádzajúceho zo štandardov).

Merania robí inšpekcia paralelne na žiakoch deviateho ročníka základnej školy a kvarty osemročných gymnázií, a tie potom porovnáva.

„Chceli sme vedieť, či selektovanie detí do osemročných gymnázií objektívne prináša zdvih poznávacej úrovne,“ vysvetľuje Rosa. A výsledok? „Ukazuje sa, že asi tretina osemročných gymnázií je horšia ako polovica najlepších základných škôl.“

Aby boli merania ešte komplexnejšie, inšpekcia porovnáva dosiahnuté výsledky žiakov nielen zo štandardami, ale aj s ich známkami. „Nech vieme, či známky, ktoré majú žiaci na vysvedčeniach zodpovedajú výkonu, ktorý podávajú. Porovnávame to zároveň s očakávaniami učiteľov, či si myslia, že ich žiaci budú úspešní. Zistili sme, že učitelia sami nevedia, čo ich žiaci vedia. Strieľajú od boku, všelijako.“

A keď už sa pustili do takýchto rozsiahlych meraní, robia aj špeciálnu analýzu tematických celkov, nielen predmetov. „Aby tí, čo robia nové dokumenty – autori učebníc, metodík alebo inštitúcie, ktoré robia ďalšie vzdelávanie a pripravujú nových učiteľov, vedeli v čom máme slabiny.“ (sr)