Franzobel (1967) spisovateľ. Žije vo Viedni. Naposledy mu v Rakúsku vyšli knihy Dom rozkoše alebo Škola zloby, Mayerling. Rakúska tragédia.
Hermann Maier. FOTO – REUTERS
Ale čo sa z nich stalo? Susedia! Len tak sa dá vysvetliť, že krajinky sú dnes už sprznené supermarketmi, kinopalácmi, rodinnými domami a fár je nedostatok. Žijeme v pomerne bezbožných časoch, nikto sa nemodlí pred obedom, architekti napĺňajú svoje ambície v profánnych stavbách, nákupných centrách, futbalových štadiónoch, lyžiarskych skokanských mostíkoch – to sú kostoly našej doby.
Viera vo svätých ochrancov a anjelov strážnych však vymiera. Aj pápež – jediná inštancia, ktorá môže rozhodne protestovať proti vojne v Iraku – môže blahorečiť a svätorečiť, koľko sa mu zachce. Svätec už nie je vyhľadávané povolanie, svätci, keď už neponúkajú žiadnu reklamnú plochu, sú nemoderní.
Ale čo to prichádza veriacim v takejto beznádejnej situácii na pomoc? Zázrak! Muž s klincami v nohách. Stigmatizovaný lekárskou vedou, muž, ktorý – už odpísaný – vstal z mŕtvych, vrátil sa do svetového cirkusu, aby znovu zvíťazil a znovu bol majstrom sveta. Zázrak menom Hermann Maier.
Väčšina katolíckych svätých legiend je dielom temnej fantázie. Napríklad Bartolomeja pre jeho vieru stiahli z kože, Vavrinca grilovali na žeravom rošte, kde sa ešte v polosurovom stave podrobne vyznával zo svojej viery. Alebo Móric v krajine Wilhelma Buscha ťahal z komínov údené husi, počkať, moment. Móric? Nalistujme vo večne platnom kalendári svätých, Modestus, Monika, a ďalej? Ale kde sa to potom, pre boha živého, konajú tie majstrovstvá sveta v lyžovaní? Pod Móricom stojí, „viď Maurícius“. Chvalabohu. Svätý Maurícius odmietol ako veliteľ thébskej légie, aby sa jeho kresťanskí vojaci zúčastnili pohanskej modloslužby, v dôsledku čoho všetkých šesťtisíc mužov sťali. Svätý Maurícius ich presvedčil, aby nekládli odpor. Takže odložili zbroj a ponúkli katom obnažené zátylky. Svätci nebývajú náchylní ku kompromisom, sú to tvrdé hlavy, bývajú jurodiví, chýba im zdravý rozum. Z tohto hľadiska Hermann Maier možno skutočne stelesňuje moderného svätca, človeka úplne sústredeného na svoju vec.
A nie je aj lyžiar ako typ človeka vhodný neosvätec? Nie sú pavúčie siete na väčšine pretekárskych kombinéz znakom zdržanlivosti? Nepripomínajú vám ich helmy v niečom svätožiary? Ešte aj umelohmotné lyžiarske topánky by sme mohli chápať ako zimný pendant k bosým nohám.
Od svojich svätých žiada Vatikán dva zázraky. Dva zázraky vykonal už aj Hermann Maier. Prvý, že sa po kapitálnej hviezde z Nagana, najslávnejšom páde v dejinách lyžovania, ešte stal dvojnásobným olympijským víťazom a druhý teraz – jeho comeback.
Keby sa tak ešte stal majstrom sveta, svätá Trojjedinosť. Keby sa ním bol stal, možno aj St. Moritz by sa rozhodol odvrátiť od nadľudsky obetavého Maurícia a priklonil by sa k nadľudsky víťaznému Hermannovi. Aj keď ten okrem lyžovania nemá žiadne krédo, okrem ambícií a atomicov nemá čo zvestovať. Iba ak: Ski heil.
FRANZOBEL
