Bratislava 12. februára (TASR) - Slovenská republika je aj naďalej za mierové riešenie irackej krízy, zároveň si však uvedomuje, že súčasťou diplomacie je aj použitie sily. Podľa štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí SR Ivana Korčoka takáto možnosť môže byť aplikovaná aj v prípade, ak medzinárodné spoločenstvo na pôde Bezpečnostnej rady (BR) OSN nedospeje ku konsenzu pri prijatí ďalšej rezolúcie o Iraku.
Ako dnes ďalej uviedol na tlačovej konferencii, základným problémom vo vzťahu k Iraku nie je otvorená možnosť použitia vojenskej sily, ale samotný režim Saddáma Husajna, ktorý od roku 1991 neustále porušuje rezolúcie BR OSN. Otázkou je, či medzinárodné spoločenstvo bude naďalej pripravovať rezolúcie, posielať zbrojných inšpektorov a hľadať na irackom území zbrane, ktoré by legitimizovali krajné riešenie, "alebo si povieme, že Saddám Husajn mal dosť času a všetky možnosti, aby presvedčil o svojej dôveryhodnosti".
Aktuálny spor členských krajín v NATO v príprave na obranu Turecka podľa Korčoka neznamená rozkol či koniec aliancie. Vetovanie Francúzska, Nemecka a Belgicka amerického návrhu udeliť Ankare vojenskú pomoc v súvislosti s útokom proti Iraku je len dôkazom, že v aliancii sú krajiny, ktoré presadzujú vlastné záujmy a nedominuje tu jeden štát. Aj malé krajiny ako Belgicko sú schopné presadiť svoj hlas, konštatoval štátny tajomník. Ak sa hovorí o kríze v NATO tak podľa Korčoka nejde len o spor medzi USA a európskymi členmi aliancie, ale v prvom rade aj medzi samotnými európskymi spojencami, ktorý sa odráža aj v Európskej únii.
hol mk