V nedeľu večer sme uvideli, ako to má Aneta Parišková v skrini. Kamera nazrela na poličku, kam sa ruka načahovala, keď sa chcela prezliecť. A má tam príkladný poriadok. Parišková netrávi život len pred kamerou Televíznych novín, ale hocikedy vyberie maskáčové tričko, remeň, nohavice, zopne plavé vlasy, zašnuruje kanady a vyberie sa na vychádzku do lesa, kde uvažuje o svojej zložitej povahe, ktorú, domnieva sa, vystihuje práve jej hviezdne znamenie Blíženci.
Blíženci Anety Pariškovej sú dve duše v jednej. „Preto nikdy nie som spokojná.“ Ale ako príjemne musí byť v koži rozorvanej moderátorky správ! Vidíme ju v priliehavom úbore na horskom bicykli, v belasom kostýme v štúdiu televízie Markíza. Vidíme, ako hrá squash, pije džús, skáče z pevnosti Boyard, varí špagety, usmieva sa na rodičov, čo sú na ňu hrdí. „Anetka je živelná,“ tvrdia televízni kolegovia.
Permanentný, nevyspytateľne nevinný, slušivý, občas trošku mdlý úsmev, nemenný ako Televízne noviny. Živel je usporiadaný, spokojný so životom, kariérou a sebou. Všetko sa dá dosiahnuť, keď človek chce, hovorí Parišková, bezpochyby úprimne.
Aneta Parišková bola treťou z Tuctu osobností Slovenska, ktorý vysiela televízia Markíza, po Tiborovi Huszárovi, bratoch Hochschornerovcoch, pred rabínom Meyersom, Martinom Hollým alebo Pavlom Mikulíkom. Meyersov portrét nakrútil Jakubisko. Portrét snaživej hviezdy Štefan Semjan. Ich spoločná prítomnosť v jednom tucte je výsledkom morálky „nič nie je zadarmo“.
Že by mala súkromná televízia propagovať nejaké osobnosti len tak? Načo si potom vyrába vlastné? Lenže buď chceme mať niečo za niečo, alebo túžime dotýkať sa osobností. Osobnosť nikdy nemôže byť „za niečo“. Ale možno je to trochu inak, keď ich je ešte ďalší Tucet.
MARTA FRIŠOVÁ