Sám seba vnímal Kim Čong-il ako veľkorysého dobrodinca. Pri sledovaní amerických veľkofilmov sa vždy identifikoval s kladnými hrdinami. Vžíval sa do roly nežne brutálneho Seana Conneryho, kým bezohľadný Christopher Lee ho nechával chladným. Nemožno sa preto čudovať, že ostal nemilo prekvapený, keď krásna Čoi Un Hui jeho city neopätovala a nepreukázala mu ani očakávanú vďačnosť. Naopak, herečka držaná v zlatej klietke, začala upadať do čoraz väčších depresií a nebola schopná pustiť sa do žiadnych filmových projektov.
Kim Čong-il sa teda rozhodol, že unesie aj režiséra Šin Sang Oka, ktorý v Hongkongu pátral po svojej milej. A tak sa bývalí partneri v júli 1978 ocitli opäť v jednej krajine. Kim pripravil pre Šina prevýchovné marxistické školenie aj prehliadku celej severokórejskej filmovej produkcie, o správnosti severkórejskej cesty ho však nepresvedčil. Po piatich mesiacoch, keď bol režisér presvedčený, že jeho dvorná herečka už nežije, sa dvakrát pokúsil o útek. Za trest musel stráviť štyri roky v gulagu, podpísať priznanie a súhlasiť s akoukoľvek spoluprácou s režimom.
Napokon ho však Kim prepustil a zo zlatej klietky vyviedol aj bývalú filmovú divu. V réžii hodnej hollywodskych filmárov zinscenoval nič netušiacemu páru intímnu večeru a len nenápadne sa prizeral, ako sa jeho ohromení rukojemníci po piatich rokoch opäť zvítali.
