Americký minister zahraničia Colin Powell a generálny tajomník OSN Kofi Annan: Bezpečnostná rada sa včera na postupe voči Iraku nedohodla. Amerika OSN upozorňuje, že ak nezačne konať, stratí význam. FOTO - REUTERS
NEW YORK - Druhá správa Bezpečnostnej rady OSN, ktorú včera prezentovali Hans Blix a Mohamed ElBaradei veľa svetla do tunela zvaného iracká kríza nepriniesla. Krátko pred zasadaním Bezpečnostnej rady vydal Saddám prezidentský dekrét zakazujúci dovoz a výrobu zbraní hromadného ničenia. Analytici tvrdia, že chcel ukázať dobrú vôľu. Američania zákony diktátorského režimu označili za nedôveryhodné.
V podstate sa zopakovala situácia z 27. januára, keď sa rokovalo o prvej správe. Blix aj ElBaradei potvrdili, že neexistujú dôkazy o existencii irackých zbraní hromadného ničenia. Ani jeden z nich však nepovedal, že je to absolútne vylúčené. Pretože Irak urobil pokrok v spolupráci s inšpektormi, sú presvedčení, že inšpekcie by mali pokračovať. Blix tvrdí, že inšpekcie zabezpečia odzbrojenie Iraku v krátkom čase.
To isté si myslia aj Francúzsko, Nemecko a Rusko. Francúzsky minister zahraničných vecí Dominique de Villepin tvrdí: „Inšpekcie majú výsledky a ešte neskončili. Vojenskú akciu treba považovať za poslednú možnosť.“
Veľká Británia, Amerika a Španielsko sa však domnievajú, že Irak neplní rezolúciu 1441 o svojom odzbrojení. Šéf americkej diplomacie Colin Powell ich stanovisko zhrnul do vety: „To, čo teraz potrebujeme, nie sú ďalšie inšpekcie, potrebujeme úplnú, bezpodmienečnú spoluprácu Iraku. To je to, čo potrebujeme, aby sme odzbrojili Irak.“
Hans Blix spochybnil jeho minulotýždňovú správu, ktorá sa snažila svet presvedčiť o tom, že Irak klame a je na inšpektorov pripravený. Potvrdil však, že Irak vlastní zakázané rakety aj to, že musí odpovedať na veľa nevyriešených otázok.
Po včerajšom rokovaní Bezpečnostnej rady OSN analytici prakticky vylučujú možnosť, že by na budúci týždeň bola prijatá druhá rezolúcia, ktorá by mala pre Irak skutočne vážne následky - Bagdad by už musel čeliť vojenskej hrozbe. O tejto rezolúcii hovoria Briti a Američania. Blixova správa bola podľa nich ešte menej konfrontačná smerom k Iraku, čím podporil tých členov Bezpečnostnej rady, ktorí trvajú na pokračovaní inšpekcií.
Blixova správa a reakcie na ňu pravdepodobne prehĺbia rozkol v NATO aj v Európskej únii. Dominique de Villepin povedal, že Francúzsko bude žiadať zvolanie Bezpečnostnej rady OSN o irackej kríze na 14. marec. (mik, reuters)
Ako reagovali členovia BR OSN
Francúzsko - inšpekcie majú dobré výsledky, treba v nich pokračovať, nevylúčilo však vojenský zásah ako poslednú možnosť riešenia konfliktu, odmietlo prepojenie Bagdadu a al-Káidy
Rusko + Čína - viac inšpekcií
USA - Irak spolupracuje nedostatočne, klame
Veľká Británia - Irak musí zmeniť prístup k plneniu požiadaviek OSN, inak sa nevyhne vojne
Rozloženie síl v Bezpečnostnej rade OSN
Za vojenskú akciu: USA, Veľká Británia, Španielsko, Bulharsko
Proti alebo skeptickí: Francúzsko, Rusko, Čína, Nemecko a Sýria
Pochybujú: Angola, Kamerun, Čile, Guinea, Mexiko a Pakistan
