ka, v pätách jej bežal pes. Na rozdiel od ostatných obchodov nerobila fóry, nemusela si pýtať povolenie od majiteľky a bez rozpakov sa rozrozprávala.
„Zamknutá som preto, že som sama a sú tu veľmi drahé veci. Pustím však každého, akurát feťákov a bezdomovcov oproti z parku nie.“
Butik funguje už šiesty rok, spočiatku tu bolo viac predavačiek. Prečo zostala Sandra jediná?
„Majiteľka je z Ruska. Myslela si, že keď je v zahraničí normálne kupovať drahé veci, bude to rovnaké aj na Slovensku. Ale nie je.“
V obchode práve dopredávajú francúzsku značku Givenchy.
„Mali sme celú Givenchy couture, ale to sú už dva roky. Síce sme ju vypredali, ale kostýmy vychádzali až na stotisíc, a to nie je pre našich klientov.“
Kto tu nakupuje?
„Máme slovenskú klientelu, ale aj zo zahraničia. Z Belgicka, Holandska, veľa ruských zákazníkov a hlavne z francúzskej ambasády, keďže ponúkame francúzske značky. U nás sú predsa len lacnejšie ako vo Francúzsku.“
Čo majú najluxusnejšie?
„Najluxusnejšie kúsky sa už predali. Večerné toalety. Objednávame jeden-dva kusy a hneď ich predáme.“
V butiku funguje predaj najmä na telefón. Keď príde nová kolekcia, čo je asi štyri razy do roka, je najviac zákazníkov, potom je nákup skôr sporadický. Napriek tomu Sandra tvrdí, že sa nikdy nenudí. Stále je vraj práca s papierovaním, účtovníctvom.
Aký má názor na slovenských zákazníkov?
„Naši ľudia nemajú na svetové značky peniaze. Teda, niektorí by aj mali, ale my predávame jednoduchú klasiku. A mnohé slovenské ženy chcú, aby na ich šatách bolo vidno na prvý pohľad, že sú drahé. Francúzske modely nie sú nápadné, platíte za ušľachtilý materiál, dokonalý strih. V Bratislave sa však predáva skôr talianska výstredná móda, farebné veci. Naša kolekcia jeseň – zima je väčšinou tmavá. Prevláda čokoládovohnedá, tmavofialová, čierna. Teda farby, ktoré si oblečie žena, čo si potrpí na kvalitu, ale nechce byť nápadná.“
