Po státisícových až vyše polmiliónových demonštráciách v Londýne, Berlíne, Aténach, Paríži, Kodani, Štokholme a Ríme dávajú svoj nesúhlas s vojnou aj ľudia v menších európskych metropolách ako v holandskom Amsterdame, chorvátskom Záhrebe, Belehrade a vo Varšave.

V Amsterdame sa dnes zišlo viac ako 20.000 ľudí, aby nesúhlasilo s vojnovou politikou USA. Protest zorganizovali cirkevné organizácie a politické strany. V mrazivom počasí sa sprievod pohol centrom mesta po vystúpení viacerých aktivistov.

V gréckych Aténach sa napokon dnes zišlo až 200.000 demonštrantov, čo je najväčší protest v dejinách krajiny. Polícia musela nasadiť slzotvorný plyn a obušky, keď malá skupina radikálov začala hádzať zápalné fľaše na kancelárie bankových filiálok a na budovu istého vydavateľstva.

Takéto podujatia sa dnes uskutočňujú až v 12 gréckych mestách a bolo na nich viac ako 300.000 osôb.

Desaťtisíce ľudí dnes protestovali v poľských mestách proti americkej politike a vojne v Iraku. Len vo Varšave sa demonštrácie zúčastnilo približne 2000 ľudí. Tí niesli transparenty s nápismi Stop vojne a niesli podobizne amerického prezidenta Georgea W. Busha ako Adolfa Hitlera. Zároveň niesli fotografie pápeža Jána Pavla II.

Nemecko sa dnes takisto stalo dejiskom mohutných protivojnových demonštrácií. V Berlíne sa napokon zišlo až pol milióna ľudí, namiesto plánovaných 100.000. Dovedna sa na území Nemecka podobných podujatí zúčastnilo dnes 600.000 osôb.

Len v bádensko-württemberskej metropole Stuttgarte sa stretlo asi 50.000 demonštrantov a ďalšie akcie sa odohrali v Mainzi, Heilbronne, Ravensburgu. Berlínskej demonštrácie sa zúčastnili aj spolkoví ministri za zelených Jürgen Trittin a Renate Künastová.

Viac ako 10.000 osôb sa zišlo v chorvátskej metropole Záhrebe pred budovou veľvyslanectva USA. Niekoľko sto ľudí protestovalo v Belehrade.

3 5 ikr juh