Berlín/Londýn/Rím 15. februára (TASR) - Milióny osôb sa dnes zúčastnili na najväčších protivojnových protestoch od čias vietnamskej vojny, aby vyslovili nesúhlas s prípadným vojenských zásahom v Iraku.

Rekordné tri milióny demonštrantov sa podľa odhadov organizátorov zúčastnili na mierovom zhromaždení v Ríme, úrady hovoria o vyše milióne protestujúcich. Sprievod vyrazil krátko predpoludním z námestia Ostiense a dosiahol dĺžku desať kilometrov.

Zábery z vrtuľníka ukázali ľudské more vo farbe dúhy. Sprievod sa na minútu zastavil o 13.00 h SEČ, keď v celej talianskej metropole zazneli sirény, ktoré v čase vojny signalizujú nálety. Účastníci pochodu sa vzápätí pripojili k desaťtisícom demonštrantov, ktorí sa napoludnie zhromaždili na severe mesta.

Dva milióny osôb sa podľa organizátorov zišli v centre španielskej metropoly Madrid. Na čele sprievodu kráčali osobnosti španielskeho umeleckého sveta, herci, režiséri, ale aj politici a ľavicoví odborári.

Na záver podujatia účastníci prijali deklaráciu, ktorú prečítal držiteľ Oscara, režisér Pedro Almodóvar. V katalánskej metropole Barcelona demonštrovali státisíce osôb.

V Seville sa stretlo 50.000 protestujúcich, ktorí niesli transparenty Žiadnu krv za ropu a Nie vojne. Ďalšie podobné podujatia sa dnes odohrali v Oviede, na turistických letoviskách na Kanárskych ostrovoch a aj na severe krajine.

V centre britského hlavného mesta Londýn protestovalo podľa polície 750.000 osôb, kým organizátori odhadujú počet účastníkov na dva milióny. V tom prípade by išlo o najväčší politický protestný pochod v britskej histórii.

Účastníci pokojnej akcie skandovali heslá Nie vojne Busha a Blaira proti Iraku a Nie krv za ropu. Na jednom podomácky vyrobenom mávatku bola vtipná parafráza hesla známeho ešte z vojny proti Vietnamu: Make Tea Not War (Spravte čaj a nie vojnu). Na zaistení bezpečnosti sa podieľalo 4500 policajtov. Na happeningu v Hyde Parku vystúpili čierny americký reverend Jesse Jackson, dramatik Harold Pinter a labouristický starosta Londýna Ken Livingstone.

Starosta na úvod podujatia vyslovil presvedčenie, že "tu jednoducho ide o to, aby americké podniky získali kontrolu nad irackou ropou. Je absolútne odporné, že sme pripravení zaútočiť na Irak len preto, aby sme priateľov amerického prezidenta Georgea W. Busha urobili ešte bohatšími," zdôraznil Livingstone.

Nemecko sa dnes takisto stalo dejiskom mohutných protivojnových demonštrácií. V Berlíne sa zišlo pol milióna ľudí, čo predstavuje najväčšiu demonštráciu v novodobej histórii Nemecka od skončenia druhej svetovej vojny v roku 1945.

V bádensko-württemberskej metropole Stuttgart sa stretlo asi 50.000 demonštrantov a akcie sa odohrali aj v Mainzi, Heilbronne, Ravensburgu a ďalších mestách. Na berlínskej demonštrácii sa zúčastnili aj spolkoví ministri za zelených Jürgen Trittin a Renate Künastová. Dovedna sa na území Nemecka na podobných podujatiach zúčastnilo viac ako 600.000 ľudí.

Najmenej 100.000 osôb sa zúčastňuje na mierovom zhromaždení v blízkosti newyorského sídla OSN v rámci dnešných celosvetových protestov proti vojne v Iraku. Protestná akcia sa začala ekumenickou bohoslužbou vedenou juhoafrickým biskupom a nositeľom Nobelovej ceny za mier Desmondom Tutuom, ktorý verejne vyzval medzinárodné spoločenstvo na mier. Okrem New Yorku sa podobné akcie konajú aj v San Franciscu a Los Angeles.

V austrálskom meste Melbourne vyšlo do ulíc 150.000 ľudí. Akcia bola najväčším zhromaždením tohto druhu v krajine od vojny vo Vietname. V kanadskom Toronte odhadujú účasť na 20.000 až 30.000 osôb.

Vlna protivojnových demonštrácií zasiahla i francúzsku metropolu Paríž, kde proti prípadnému ozbrojenému konfliktu s Irakom protestovalo podľa organizátorov 250.000 ľudí, úrady hovoria o 100.000 účastníkoch. Na mierový pochod vyzvalo viac ako 80 mimovládnych organizácií, politických strán a odborov. Protestné akcie sa konali aj v 60 ďalších francúzskych mestách za účasti státisícov demonštrantov.

"Francúzsko dáva mieru šancu. Francúzsko dáva svetu nádej a ľudia na celom svete sa naň pozerajú," povedal premiér Jean-Pierre Raffarin.

V Amsterdame sa zišlo viac ako 40.000 ľudí, aby nesúhlasilo s vojnovou politikou USA. Protest zorganizovali cirkevné organizácie a politické strany. V mrazivom počasí sa sprievod pohol centrom mesta po vystúpení viacerých aktivistov.

V gréckych Aténach sa zhromaždilo až 200.000 demonštrantov, čo je najväčší protest v dejinách krajiny. Polícia musela nasadiť slzotvorný plyn a obušky, keď malá skupina radikálov začala hádzať zápalné fľaše na kancelárie bankových filiálok a na budovu istého vydavateľstva. Takéto podujatia sa uskutočnili v 12 gréckych mestách a bolo na nich viac ako 300.000 osôb.

Vo švajčiarskom hlavnom meste Bern sa podľa polície zhromaždilo 30.000 osôb, vo Viedni 30.000 a v Bruseli odhadujú organizátori 100.000 demonštrantov. Z nórskeho hlavného mesta Oslo hlásili 60.000 demonštrantov, z Kodane 50.000, z Helsínk 12.000, Göteborgu a Malmö spolu 40.000. Protesty sa konali aj v ďalších viac ako 100 škandinávskych mestách.

Na výzvu komunistických strán protestovali dnes proti vojne v Iraku desaťtisíce ľudí v bývalých sovietskych republikách. V Moskve asi 1000 komunistov rozvinulo červené zástavy a pred veľvyslanectvom USA držali transparenty s protiamerickými heslami.

Prvý tajomník Komunistickej strany Ruskej federácie Alexander Kuvajov označil politiku Washingtonu za štátny terorizmus a fašizmus. Líder komunistov Gennadij Ziuganov vyhlásil, že americká vojna v Iraku bude vojnou proti arabskému svetu, Európskej únii a celému svetu, ale predovšetkým proti Rusku.

V bieloruskom Minsku protestovalo asi 2000 demonštrantov, ktorí zapaľovali portréty irackého vodcu Saddáma Husajna i bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev protestovalo pred americkým veľvyslanectvom asi 1500 priaznivcov ľavicových síl. V dagestanskej metropole Machačkala demonštrovali predovšetkým moslimovia, ktorí sa zhromaždili v miestnom divadle.

Desaťtisíce ľudí dnes protestovali v poľských mestách proti americkej politike a vojne v Iraku. Len vo Varšave sa na demonštrácii zúčastnilo približne 2000 ľudí. Tí v rukách držali transparenty s nápismi Stop vojne a niesli podobizne amerického prezidenta Georgea W. Busha ako Adolfa Hitlera. Zároveň mali fotografie pápeža Jána Pavla II.

Viac ako 10.000 osôb sa zišlo v chorvátskej metropole Záhreb pred budovou veľvyslanectva USA. Niekoľko sto ľudí protestovalo v Belehrade.

Protest proti prípadnej vojne s Irakom dnes vyjadrili účastníci demonštrácií v Prahe, Brne a Ostrave, ktorí sa tak pripojili k celosvetovým protivojnovým akciám. Na pražskom Palachovom námestí sa dnes zišlo asi 2000 protestujúcich na demonštrácii Iniciatívy proti vojne. Na akcii sa zúčastnil aj český filozof Erazim Kohák a zástupcovia ekologického hnutia Greenpeace. Približne tisíc ľudí sa zišlo na protivojnovej demonštrácii českých komunistov v Prahe.

Svoj postoj proti prípadnej irackej vojne dnes v maďarskej metropole Budapešť demonštrovalo viacero združení, ktorých výzvu nasledovali tisícky ľudí. Na Moste slobody vytvorili demonštranti mierovú reťaz a do vôd Dunaja hádzali papierové loďky s mierovým posolstvom.

Viac ako 3000 Židov a Arabov sa zúčastnilo na spoločnom mierovom zhromaždení v centre Tel Avivu v rámci dnešných celosvetových protestov proti vojnovému konfliktu v Iraku.

Demonštranti skandovali heslá ako Izraelčania a Palestínčania proti vojne v Iraku a zapaľovali transparenty s nápisom Nie krv za ropu. Ide o prvú protivojnovú demonštráciu v Izraeli, ktorú organizujú mierové hnutia, arabské politické strany a ľavicovo-extrémistické skupiny.

V jordánskej metropole Ammán sa asi 1000 ľudí bez rozdielu politického presvedčenia zúčastnilo na mierovom pochode. Medzi demonštrantami boli stúpenci islamistických strán, komunisti i prívrženci irackej strany Baas.

Bok po boku kráčali v daždi dva kilometre po ulici, ktorú z oboch strán lemovali príslušníci poriadkových síl. Demonštranti niesli väčšinou portréty jordánskeho kráľa Abdalláha II., niektorí však mali aj obrazy irackého prezidenta Saddáma Husajna. Dav kričal heslá Arabský národ odmieta americkú agresiu proti Iraku a Nie vojne.

Vo viacerých mestách Pakistanu demonštrovalo proti konfliktu niekoľko tisíc osôb. Žiadna z demonštrácií, na ktoré vyzvali politické strany a odborové zväzy, však nepritiahla viac ako 1000 účastníkov. K výzve sa neprihlásilo žiadne náboženské hnutie.

Najviac ľudí sa zúčastnilo na protestnej akcii v juhopakistanskom Karáčí, kde demonštranti v centre mesta zapaľovali portréty amerického prezidenta Georgea W. Busha. Kričali pritom Bush, Blair, teroristi a Nie vojne, áno mieru.

V irackej metropole Bagdad demonštrovali státisíce ľudí proti útoku na ich krajinu. Asi 60.000 účastníkov hlásili z libanonského Bejrútu, desaťtisíce z egyptskej Káhiry a sýrskeho Damasku.