Brusel 16. februára (TASR) - Lídri 15 členských štátov EÚ sa zídu v pondelok večer v Bruseli na mimoriadnom summite, aby sa pokúsili prekonať názorové rozdiely na riešenie irackej krízy. Diplomati však varujú, že schôdzka môže pochovať sen o spoločnej zahraničnej politike EÚ.
V utorok bude grécky premiér Kostas Simitis informovať o výsledkoch summitu predstaviteľov kandidátskych krajín, vrátane slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu.
Šéfovia štátov a vlád európskej pätnástky sa v pondelok zídu v napätej atmosfére, ktorú niektorí prirovnávajú dokonca k "studenej vojne" medzi európskymi krajinami.
Na jednej strane je tábor podporujúci vojenské prípravy USA na operáciu v Iraku na čele s Britániou, Španielskom či Talianskom. Na strane druhej stoja odporcovia vojenského riešenia irackej krízy na čele s Nemeckom a Francúzskom podporovaní verejnou mienkou.
Ministri zahraničia EÚ síce 27. januára prijali k irackej kríze spoločné vyhlásenie, potom však nasledoval "list ôsmich" na podporu USA, pod ktorý sa podpísali Británia, Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Dánsko, ČR, Poľsko a Maďarsko. Desať kandidátskych krajín NATO vzápätí vydalo podobné vyhlásenie, čo viacerých v únii pobúrilo.
Grécke predsedníctvo v únii však prevzalo na seba riziko a zvolalo summit v tejto atmosfére napriek radám niektorých členských štátov, aby tak radšej nerobilo.
Grécki diplomati nevedia odhadnúť, aký bude výsledok summitu a či vôbec EÚ vydá v pondelok nejaké vyhlásenie. "Naším cieľom je nájsť nejaký spoločný základ. Nie je to ľahká úloha, ale ako predsedníctvo sa o to musíme pokúsiť," povedal pred summitom vysokopostavený grécky diplomat.
O niečo optimistickejší je grécky minister zahraničia Jorgos Papandreu. V článku pre časopis European Voice napísal, že EÚ nie je v otázke Iraku až taká rozdelená, ako sa zdá na prvý pohľad. Rozdiely sa týkajú skôr prístupu a prostriedkov na dosiahnutie cieľa, ako samotnej podstaty.
"Povedal by som, že názorové rozdiely v rámci EÚ boli neprimerane nafúknuté. V skutočnosti existuje oveľa širší základ pre konsenzus, ako si mnohí myslia," tvrdí minister.
Mnohí diplomati a pozorovatelia však varujú, že summit môže len zvýrazniť názorové rozdiely medzi členskými štátmi EÚ a definitívne pochovať sen o spoločnej zahraničnej politike únie.
Zasadnutie európskych lídrov sa začne v pondelok o 18.00 h krátkou diskusiou s predsedom Európskeho parlamentu Patom Coxom, potom sa k nim asi na hodinu pripojí generálny tajomník OSN Kofi Annan. Po jeho odchode bude nasledovať pracovná večera, ktorá sa môže pretiahnuť do neskorých nočných hodín.
V utorok ráno o 9.30 h bude grécky premiér Kostas Simitis informovať o výsledkoch summitu poslancov Európskeho parlamentu a o 12.00 prijme predstaviteľov 13 kandidátskych krajín. Mnohé z nich vrátane Slovenska netajili sklamanie, že ich EÚ nepozvala na pondelkové rokovania.
(spravodajca TASR Robert Sermek) juh
