a.

Režisér Jean-Pierre Jeunet - tvorca Delikatesy, Mesta stratených detí a v USA aj štvrtého pokračovania Votrelca - totiž nakrútil film na konkrétnych miestach na Montmartri a urobil tak z nich pútnické miesta.

Príbeh o zasnenej servírke Amélii, ktorá sa od pultu v kaviarni Deux Moulins na ulici Lepic snaží vylepšovať osudy ľudí okolo seba humorom, kúzlom, imagináciou a predovšetkým vodopádom nápadov, pritiahol vo Francúzsku od premiéry, ktorá bola v apríli, už viac ako šesť miliónov divákov a stále sa drží na prvých miestach v rebríčku návštevnosti.

Obdivovatelia Amélie smerujú najčastejšie do kaviarne, ktorá je od apríla neustále nabitá. „Neviem, či sa moja kaviareň stane legendárnym miestom, ale je pravda, že od premiéry prichádzajú nepretržite ľudia, čo sa pýtajú na film,“ tvrdí majiteľ Deux Moulins Claude Labbé.

Režisér ponechal vo filme interiér kaviarne takmer bez zmeny, takže je možné dať si pivo pri prehnutom zinkovom bare pod jasným žlto-modrým stropom, odkiaľ servírovala Amélia, či kúpiť si cigarety pri tom istom pulte, kde sedávala hypochondrická predavačka Georgetta. Na rozdiel od filmu sa však v zadnej časti sály teraz na návštevníkov pozerá plagát Amélie, ktorú skvelým spôsobom zahrala 23-ročná Audrey Tatouová.

Ďalším cieľom filmových pútnikov je o kúsok ďalej v ulici Trois Freres obchod. Volá sa U Aliho, ale jeho majiteľ sa rozhodol nechať po nakrúcaní nad výkladmi z filmu hlásajúci nápis Maison Collignon, fondée en 1957.

„Chcel som urobiť Paríž čo najkrajší,“ hovorí Jeunet, ktorý na to použil najmodernejšie počítačové efekty. Zo stien domov vymazal graffiti, z ulíc autá a nechal po Montmartri prechádzať iba tie, pri ktorých si vybral tvar a farbu.

Francúzske kritiky pred Améliou rozvinuli červený koberec. Stopujú vo filme mnoho vplyvov: Marcela Carného a Francoisa Truffauta, ale i Raymonda Queneaua a vôbec na prvom mieste Jacqua Préverta, ku ktorému sa Jeunet napokon otvorene hlási.

Francúzsko je však krajinou diskusií, a tak nechýba ani polemika okolo Amélie. Prvú - menšiu - spôsobili organizátori tohtoročného festivalu v Cannes, ktorí film neprijali do súťaže. Druhú redaktori Libération a kultúrnej revue Inrockuptibles, ktorým bola podozrivá zhoda kritikov s vkusom divákov, optimistická atmosféra snímky a predovšetkým fakt, že vo filme nie je dosť zástupcov etnických menšín. Libération obvinil Jeuneta, že preniesol Eurodisneyland na Montmartre, aby pritiahol k filmu mládež. Inrockuptibles zasa tvrdí, že Amélia predkladá „mimoriadne pravičiarsku víziu Paríža a Francúzska“. Jeunetov Paríž je podľa neho „starostlivo očistený od etnickej, sociálnej, sexuálnej a kultúrnej mnohorakosti“ a mohol by byť ideálnym volebným klipom pre ultrapravičiara Jeana-Marieho Le Pena.

Oba príspevky vyvolali pomerne intenzívnu polemiku na stránkach novín, v ktorej sa väčšina z nich postavila za Jeunetov film - na ktorý neprestávajú prúdiť do kina davy ľudí.

STANISLAV MUNDIL, Paríž
(Autor je spravodajca agentúry ČTK)