Brusel 20.februára (TASR) - Vytváranie pracovných miest musí byť hlavnou prioritou Slovenska v politike zamestnanosti, tvrdí nová správa Európskej komisie (EK) o pokroku kandidátskych krajín v tejto oblasti, ktorú dnes zverejnili v Bruseli.
Slovensko sa tiež musí zamerať na odstránenie demotivačných prvkov v sociálnom a dôchodkovom systéme a znížiť daňové zaťaženie najmä u ľudí s nižšími príjmami. Nedostatočné sú investície do ľudských zdrojov, úsilie treba vynaložiť pri modernizácii vzdelávacieho systému.
Kľúčovou prioritou musí byť zlepšenie postavenia rómskej menšiny na trhu práce, zdôrazňuje komisia, podľa ktorej má SR v tejto oblasti naďalej ťažkosti.
V mnohých z týchto oblastí síce SR vypracovala stratégie a plány reforiem, zaostáva však ich uplatňovanie v praxi, konštatuje EK.
V roku 2001 sa Slovensku prvýkrát podarilo pretaviť zrýchlený ekonomický rast do zvýšenia zamestnanosti, ktorá vzrástla o 1 %. Celková zamestnanosť dosiahla len 56,7 %, zatiaľ čo napríklad v Česku to bolo 65 % a priemer v EÚ je 64 %.
Nezamestnanosť bola v roku 2001 v SR po Bulharsku najvyššia z kandidátskych krajín (19,4). Za extrémne vysokú označuje komisia dlhodobú nezamestnanosť (11,3 % v roku 2001). Najviac nezamestnaných je medzi Rómami, čerstvými absolventmi škôl, postihnutými ľuďmi a ľuďmi s malými deťmi.
"V dôsledku pokračujúcej ekonomickej reštrukturalizácie a pretrvávajúcich nedostatkov vo fungovaní trhu práce sa vyšší hospodársky rast prejaví len na nepatrnom znížení nezamestnanosti v najbližších rokoch," uvádza sa v dokumente EK.
Rozdielny dosah reštrukturalizácie viedol k výrazným regionálnym rozdielom medzi Bratislavou a východným Slovenskom, všíma si ďalej správa komisie.
Slovenský trh práce je podľa nej charakterizovaný na jednej strane veľkým počtom starších ľudí s pracovnými skúsenosťami, ktorí nie sú prispôsobení na trhovú ekonomiku, na strane druhej množstvom mladých ľudí bez pracovných skúseností.
Podľa dokumentu bol na Slovensku v roku 2001 "alarmujúci" nárast daňového zaťaženia (dane z príjmu, vrátane zamestnávateľských a sociálnych odvodov). Rozdiel 3,6 % v zaťažení minimálnej a priemernej mzdy je príliš malý na to, aby stimuloval zamestnanosť v oblastiach s nízkou produktivitou. Prioritou by malo byť zníženie vysokých sociálnych odvodov s cieľom redukovať daňové zaťaženie.
Len malý pokrok dosiahlo Slovensko pri odstraňovaní demotivujúcich prvkov sociálneho systému, píše sa ďalej v správe, podľa ktorej síce boli vypracované reformy na zvýšenie rozdielu medzi najnižšími mzdami a výškou sociálnych dávok, ale zaostáva ich realizácia.
Silným demotivujúcim prvkom ostáva naďalej skorý odchod do dôchodku a nemocenské dávky pri práceneschopnosti, píše EK, ktorá berie na vedomie, že slovenská vláda momentálne pracuje na zásadnej dôchodkovej reforme.
Nedostatky konštatuje dokument aj v oblasti investovania do ľudských zdrojov a zlepšovania kvalifikácie pracovnej sily. Znepokojujúci je najmä trend znižovania verejných výdavkov na školstvo a vzdelávanie (na 4 % HDP v roku 2000), píše EK, podľa ktorej si to možno vyžiada prehodnotenie výdavkových priorít, avšak pri rešpektovaní celkových rozpočtových obmedzení.
Slovensko má naďalej ťažkosti pri zlepšovaní situácie Rómov na trhu práce, kde treba zlepšiť tvorbu integrovanej a koordinovanej politiky a najmä jej implementáciu. Úsilie v tejto oblasti komplikuje nedostatok finančných prostriedkov, píše EK.
Kandidátske krajiny vo všeobecnosti dosiahli podľa správy v politike zamestnanosti za uplynulé roky pokrok. Pretrváva však "naliehavá" potreba zvýšiť celkovú mieru zamestnanosti, zvýšiť počet pracovných miest v službách, znížiť závislosť od poľnohospodárstva a tradičných priemyselných odvetví. Tieto krajiny musia tiež zlepšovať úroveň kvalifikácie pracovnej sily.
(spravodajca TASR Robert Sermek) gl
