Karol, ako nezamestnaný zostal doma rok so svojou, vtedy dvojročnou, dcérou Karolínou. „Ráno, ak manželka mala čas, sme sa spolu naraňajkovali, dopoludnia som varil, tak na dva dni. Rád varím, takže som sa nenudil. Problém bol skôr, z čoho variť,“ spomína Karol. Poobede, keď dcéra zaspala, umýval riad, upratoval, alebo pral či žehlil plienky. „Žehliť plienky ma bavilo, to som robil, aj kým som nebol na rodičovskej dovolenke, ostatné žehlenie a pranie som nechával na maželku.“

Dnes má rodinka už druhé dieťa, takmer dvojročného Denisa. „Hovorili sme aj o tom, že by som sa opäť vystriedal s manželkou a išiel na rodičovskú dovolenku. A urobil by som to veľmi rád,“ hovorí Karol. „Vypočítali sme si však, že lepšie nám to vyjde, ak budeme obaja pracovať a o Denisa sa postará pestúnka,“ hovorí otec. „Skutočne by som rád išiel na materskú, ale nie za tie peniaze, ktoré som dostával. Za to nekúpite ani topánky dieťaťu.“

Ako hovorí, Karolína je, možno aj vďaka tomu, že ju vychovával otec, veľmi samostatná. „A je aj veľmi inteligentná, už v dvoch rokoch vedela odrecitovať naspamäť rozprávky, ktoré som jej čítal.“ Čas strávený doma určite neľutuje: „Mám dobrý pocit z toho, že som sa jej mohol venovať, sme si teraz veľmi blízki, je skvelé, keď ma ráno príde vystískať a vybozkávať a až potom si všimne, že je v posteli aj mama. Odporúčam to každému chlapovi, vytvorí si úžasný vzťah k dieťaťu.“ (haj)