Lasička vyhľadala vodu. FOTO – AUTOR
Úzka, štíhla, vrtká je naša lasička. Zmestí sa aj do myšacej diery. Ľahko z nej vybehne a často bez úlovku. Lebo hlavnou potravou lasice sú drobné zemné hlodavce. Najradšej ich chytá v dierach. Ale nepohrdne ani mladými vtáčikmi hniezdiacimi na zemi či nízko v kroví a na strome.
Lasica myšožravá je naša najmenšia šelma – mäsožravec. Samček je omnoho väčší ako útla samička. Ide o bežný druh živočícha, lenže je problém sa s ním v prírode stretnúť. Zdržuje sa zväčša v zemných dierach a keď vybehne na povrch, uteká a skrýva sa do lístia i trávy, aby ju nejaký dravec neukoristil.
Zima sa prehupla do jari. Pinky, sýkorky, drozdy a všetky spevavce švitorením vyjadrovali radosť a nádej. Začali si stavať hniezda na zemi v tráve, na kríkoch a stromoch. V kanáli v tráve si uvila hniezdo strnádka žltá. Samička sedela na vajíčkach a samček húdol svoju pesničku od rána do večera na suchom konári zakrpatenej jablone. V jedno dopoludnie samček odrazu zbrklo zletel na zem a bezducho vyletel. Lietal, dorážal na zem, škriekal, koľko mu hrdielko stačilo. Vtom sa na svahu, kde práve z vody vyšla ondatra, objavila štíhla lasica a v papuli jej viselo žlté telo strnádky. Obratne zaútočila na samičku strnádky, ktorá sedela v tráve. Ostrými zúbkami jej pritlačila krk a teraz bezvládne telo nesie. Čudujem sa, prečo do vody? Keď strnádku namočila, zvrtla sa a brázdou na úvrati poľa zmizla z dohľadu.
Lasica sa živí najmä myšami a hrabošmi. Aj myš uloví tak, že jej v okamihu prehryzne krk a potom už spokojne necháva korisť na mieste, kde ju ulovila. Uloví viac, ako spotrebuje. Odváži sa aj na drozdy. Tu, v dubovo-hrabovom lese, pri Zlatovciach, som sedel v úkryte a pozoroval kŕmenie mláďat drozda čierneho. Mláďatá boli už desaťdňové a keď prichádzali rodičia s potravou, radostne sa rozpískali, natŕčali zobáky do neba, aby sa im ušlo červíka či larvičky hmyzu. Toto si však „vypočula“ lasica. Cez obed, keď bola najväčšia spara a teplo, rodičia dlho neprichádzali k hniezdu. Mláďatá pospali, zobáky mali poukladané na okraji hniezda, aby sa pri príchode rodičov ihneď „postavili do pozoru“.
Náhoda mi priblížila utajenú vlastnosť lasice. Šuchot lístia na zemi prezradil, že sa blíži živočích. Bola to lasica. Úzkostliví rodičia drozda prísnym napomenutím upozornili svoje deti v hniezde, aby nepískli, ba ani sa nepohli. Videl som to v okulári teleobjektívu tak detailne, až som si pomyslel, že uhynuli. Vrtká lasička s bielym bruškom lovila, behala a hľadala korisť. Inštinkt jej káže: „chyť, čo cítiš a počuješ“. Šelma behala, lístie šuchotalo, len drozdy boli ticho. V tomto prípade sa nevedela zorientovať. Hniezdo bolo asi pol metra nad zemou, v rázsoche hraba. Lasica ho mala len na skok. Neuspela.
Tichý večer sadol do dubiny a hrabiny. Zbalil som náradie a večer skúšam napísať, čo som zažil. Je to zázrak prírody, inštinkt či boží dar?
IVAN KŇAZE
