Dušan Taragel.
„Keď sme na knihe začali robiť, rozhodli sme sa, že do nej zaradíme autorské komentáre, aby sme novinárom nemuseli stále omieľať, ako to všetko vzniklo,“ upozorňuje hneď na úvod Dušan Taragel, považovaný za dušu projektu knihy Roger Krowiak.
Otázka, či kniha nie je prehrou dobrého vkusu a schopnosti čitateľa odlíšiť dobrú knihu od zlej, vyvolala u Dušana Taragela pobavený smiech: „Valér Mikula niekde povedal, že idea dobra napáchala v slovenskej kultúre najväčšie zlo. Mohli by sme to obrátiť aj tak, že idea veľkej, vznešenej a poučnej literatúry slovenskú literatúru takmer zabila, pretože ľudia ju prestali čítať. To musel prísť začiatkom deväťdesiatych rokov Peter Pišťanek a svojím hulvátskym jazykom a postavami ovládanými nízkymi pudmi v románe Rivers of Babylon vrátil slovenskú literatúru obyčajným ľuďom. Zjavne bol inšpirovaný poklesnutou literatúrou a čitateľom sa to páčilo, pretože sa bavili.“
Návrat to bol veľkolepý
Texty a obrázky, ktoré sa koncom minulého roka ocitli v nápadnej červenej knihe s názvom Roger Krowiak, vznikli v rokoch 1992-93 pre týždenník Kultúrny život. Vtedy ešte nikto netušil, že sa začína zbierať nevšedný materiál, ktorý o desať rokov umožní návrat špeciálneho agenta Rogera Krowiaka. Návrat to bol veľkolepý – dovedna trinásť píšucich autorov a jeden ilustrátor vytvorili dielo, ktoré obsahuje kolektívny román, cyklus poviedok, novelu, komiks a celý rad nezvyčajných príloh, z ktorých sa čitateľ môže dozvedieť kto, koho a čím v knihe zavraždil, či kto, s kým a kde súložil.
Vek nevinnosti je preč
„Nechcem zveličovať význam tejto knihy, ale ide o oslavu poklesnutého žánru, čiže niečoho, čo u nás na Slovensku nemá tradíciu. My sme v podstate len splatili dlh slovenskej literatúre,“ hovorí Taragel. Slovenská literatúra sa určite potešila, pretože vďaka autorom Rogera Krowiaka pribudlo na jej nevinné a možno aj trocha prudérne stránky asi 200 mŕtvol, 20 súloží, plno výbuchov, divokých jázd ulicami Bratislavy a takmer kompletný zbrojný arzenál bývalej Varšavskej zmluvy.
„Kým v Česku majú poklesnuté žánre bohatú tradíciu, na Slovensku nie je nič. Pokúste sa spomenúť si, kto píše napríklad detektívky alebo horory. Alebo aspoň sci-fi. Prípadne takzvanú červenú knižnicu. Nikde nikto. Všetci spisovatelia akoby sa rozhodli, že Slovákov budú len vzdelávať, zdvíhať im národné sebavedomie riešením neriešiteľných problémov, alebo sa budú vŕtať v našich chudobných dejinách. Ak si chce Slovák prečítať nejakú poriadnu súlož, musí siahnuť po zahraničnom autorovi,“ hovorí Dušan Taragel.
V Rogerovi Krowiakovi sú v koncentrovanej podobe všetky atribúty poklesnutej literatúry.
Pod lampou najväčšia tma
Je možno paradoxné, že tento literárny „poklesok“ vznikol na zadnej strane intelektuálskeho Kultúrneho života. Je to však zároveň potvrdenie pravidla, že pod lampou býva najväčšia tma. Dnešní vysoko uznávaní spisovatelia, vedci či novinári sa pred desiatimi rokmi utrhli z reťaze a napísali veci, pre ktoré by táto kniha zrejme nemala byť predávaná v blízkosti škôl, kostolov alebo detských ihrísk. Viliam Klimáček svojím poetickým jazykom popisuje atentát na guvernéra Bratislavy, Peter Pišťanek nechá sprchovať Rogera Krowiaka s „domorodou“ kráskou Sandrou Hronskou, pričom ona mu opisuje svoj ťažký život so svojím „ňaňom“, karpatským bačom. Martin Ciel, prorektor VŠMU, v jednom pokračovaní vystrieľa celú motostreleckú čatu, v inej poviedke majstrovky zmieša Alberta Camusa s Ianom Flemingom, čím dostane vysoko výbušnú zmes, ktorú by sme dnes nazvali ako intelektuálske porno.
Hlavne sa prestať hanbiť
V autorských komentároch na konci knihy sami autori svoj úlet vysvetľujú a svorne tvrdia: za komunizmu sme takéto veci nemohli ani len čítať. Takže keď bola možnosť, napísali sme si ich sami.
Čaká teda „poklesnuté žánre“ na Slovensku konečne svetlejšia budúcnosť? „Budem skromný a poviem, Roger Krowiak je len predel, ktorý poklesnuté žánre zviditeľnil, upozornil na ne. Najmä by sme sa za ne mali prestať hanbiť, nehrať sa na veľkých a vážnych spisovateľov a radšej ľuďom ponúknuť zábavu. Každý človek má chvíľu, keď rád siahne po niečom, čo ho zabaví a odreaguje. Ak siahne po knihe slovenského autora, je to výhra slovenskej literatúry, je to dôkaz toho, že vieme svojich čitateľov pobaviť,“ dodáva Dušan Taragel.
