PhDr. Ondrej Herec, dlhoročný zostavovateľ antológií slovenskej fantastiky Krutohlav.
nk. Vstupenka do tretieho tisícročia.
Prevažná väčšina literatúry, od jej počiatkov v mytológii, cez eposy, bájky, rozprávky, utópie, až po súčasnú vedeckú fantastiku, obsahuje fantastické prvky. „Patrí do nej rovnako Epos o Gilgamešovi, ako Shakespearova Búrka, Goetheho Faust alebo Čapkov Krakatit a ďalšie slávne diela od Homéra, Rabelaisa, Swifta, Voltaira cez M. W. Shelleyovú, Verna, Poea, Wellsa až po Tolkiena, Lema, bratov Strugackých, Gibsona či Stephensona,“ vraví Herec.
Slovenská fantastika existuje približne stošesťdesiat rokov. Jej samostatné žánre, od štylizovanej rozprávky po science fiction, začali u nás vznikať v období romantizmu. Patria do nej diela viacerých významných slovenských spisovateľov. Za prvé dielo slovenskej fantastiky sa považuje román Hviezdoveda od Gustáva Reussa. Jeho hlavná postava Krutohlav cestovala balónom na Mesiac ešte pred Vernom. Koncom 20. storočia do dejín slovenskej fantastiky významne vstúpili napríklad Michal Hvorecký, Juraj Toman, Peter Šulej, Štefan Konkol, Štefan Huslica, Juraj Červenák, Alexandra Pavelková a iní autori.
Dlhodobé vnímanie fantastiky ako mládežníckej a detskej literatúry viedlo na Slovensku k jej podceňovaniu. „Približne pred dvadsiatimi piatimi rokmi sem prenikli preklady popredných autorov svetovej fantastiky. Vtedy vzniklo na Slovensku klubové hnutie záujemcov o modernú fantastiku – fandom, organizované podľa zahraničných vzorov,“ hovorí Ondrej Herec.
Záujem o fantastiku dočasne zakrývala ideologicky propagovaná nadvláda rôznych druhov realizmu. Motorom súčasnej fantastiky sú najmä počítačové hry. „Literárna fantastika je však oveľa viac ako len biznis a pokleslý žáner,“ uvažuje Ondrej Herec, „ovplyvňuje človeka tým, že zobrazuje svet nielen taký, aký je, ale aj taký, aký by mohol byť – v dobrom aj zlom.“ dodáva.
