:
„Kedysi som čítala beatnikov, Saganovú, Sartra. Z našich slovenských autorov Urbana alebo Koleniča a ešte časopis Dotyky. Dokonca som aj sama písala a posielala svoju tvorbu pod pseudonymom, ale nikdy mi nič neuverejnili, tak som tento časopis prestala kupovať. Vždy ma rozosmejú všetky denníky Adriana Mola od Sue Towsendovej a Harry Potter. Zaujíma ma všetko, čo píše Richard Bach, mám rada Rozhovory s Bohom od Donalda Walschama aj astrologičku Lindu Godmanovú. Nečítam už tak veľa ako kedysi, ale vždy, keď ma niečo zaujíma, hrabem sa v knihách. Čo vyslovene nemusím, sú tie nasladlé populárne romány.“
Juraj Bartoš, hudobník:
„Mojou najobľúbenejšou knihou je Majster a Margaréta od Michaila Bulgakova. Okrem toho mám rád Iľfa a Petrova, Jaroslava Haška, ale aj Dobšinského a z literatúry faktu hlavne medzivojnové obdobie a druhú svetovú vojnu. Čítam, samozrejme, aj odbornú hudobnú literatúru. Zo slovenských autorov ma oslovuje momentálne iba Satinský. Priznávam, že tu mám rezervy a potreboval by som jednoznačný tip. V podstate však čítam všetko, na čo mám chuť, v žánroch si poriadky nerobím, napríklad nedávno som čítal Haileyho Peniaze a Hotel. Doma mám kopu kníh od novších autorov, na ktoré sa už dávno chystám, najmä z oblasti magického realizmu. Už dlho si brúsim zuby na Umberta Eca, ale jeho knihy sú veľmi náročné a treba k nim študovať ďalšiu literatúru. Jeho posledný román ma čaká doma na poličke. Nerobí mi problém sadnúť si každý večer ku knižke, ale väčšinou nad ňou dosť rýchlo zaspím.“
Michaela Čobejová, herečka:
„Najviac toho prečítam asi na dovolenke pri mori. Pri výbere kníh si vždy nechám poradiť, buď od niekoho z rodiny, alebo od priateľov. Napríklad herečka Zuzana Fialová mi odporučila knihu Hodváb od Alessandra Baricca. V poslednom čase som čítala Koniec dejín od Fukuyamu, ale išlo mi to dosť ťažko a musela som sa k niektorým pasážam stále vracať. Asi najľahším žánrom, ktorý som čítala, je Denník Brigite Johnsovej. Páčila sa mi aj séria špionážnych knižiek, ktoré mi požičala Kamila Magálová. Zo slovenských autorov ma oslovil Viliam Klimáček a jeho divadelné hry, potom Rozprávky pre neposlušné deti od Dušana Taragela. A ešte sa chystám na Rogera Krowiaka. Slovenský knižný trh je, žiaľ, malý, chýba nám tu jedna poriadna J. K. Rowlingová.“
Martin Malachovský, operný spevák:
„Musím sa priznať, že po pôvodnej slovenskej literatúre nesiaham, dajako ma neoslovuje. Mám svojich pár obľúbencov, medzi nimi je Efraim Kischon a je- ho satirické poviedky. Obľubujem kratšie útvary, tak na sedem-osem strán, pri ktorých nestrácam kontinuitu a môžem sa pri nich aj zabaviť. Nedávno som sa vrátil k Irvingovi Stonovi, prečítal som si Smäd po živote, Námorníka na koni, Agóniu a extázu. Mám vôbec rád životopisy slávnych ľudí. Blízky mi je Hemingway a Steinbeck, literatúra faktu, cestopisy, populárno-náučná literatúra. Nenechám si ujsť ani knihy z lekárskeho prostredia, kedysi som sa totiž chystal na medicínsku kariéru. Na čítanie som si vypestoval akýsi inštinkt, ktorý mi hovorí, ako rozlíšiť kvalitnú a menej kvalitnú literatúru, i keď je to, samozrejme, subjektívne. No keď začnem čítať a po dvadsiatich stranách ma kniha nechytí, tak ju jednoducho odložím.“
