FOTO - Archív
Garri Kasparov sa v posledných rokoch venuje najmä súbojom s počítačom (na fotografii vpravo je počítač Deep Blue, na fotografii hore Kasparov rozmýšľa, ako ho poraziť). Podľa najnovších správ sa zdá, že Kasparov sa opäť pokúsi o návrat na svetový trón, ktorý pred desiatimi rokmi dobrovoľne opustil – a to pod hlavičkou svetovej šachovej federácie FIDE. Kasparov ju po viacerých roztržkách opustil v roku 1993 a založil Asociáciu profesionálnych hráčov (medzičasom však skrachovala). Majstrovstvá sveta potom organizoval s londýnskou organizáciou Einstein Group Vladimír Kramnik. Na obzore je duel Kasparova s Ruslanom Ponomariovom, ale aj súboj s Kramnikom, ktorý Garriho porazil pred tromi rokmi.
Kasparova učil hrať šach otec Harry Weistein. Zomrel však mladý a Garri dostal meno po mame. Často sa v médiách musel vyjadrovať k svojmu pôvodu: „Za koho sa považujem? Môj otec bol Žid, matka je Arménka. Žijem v Moskve, mojím rodným jazykom je ruština, okrem nej hovorím anglicky a arménsky. Mám ruské kultúrne vzdelanie, s Ruskom som sa identifikoval aj po rozpade Sovietskeho zväzu. Žijem v centre ruskej ríše, a tak som predovšetkým Rus. Keďže však v Moskve prežívam naozaj iba zopár dní v roku, v skutočnosti som kozmopolita. A otázka pôvodu krvi? Tá ma naozaj netrápi. Podporujem Izrael rovnako intenzívne ako Arménsko. A hoci mám duchovne blízko k obom krajinám, necítim potrebu žiť v žiadnej z nich.“
FIDE Človek verzus Počítač – svetový šampionát.
Takto stroho označila firma X3D Technologies Corporation nedávny newyorský duel medzi Garrim Kasparovom a multiprocesorovým počítačom so šachovým programom Deep Junior. Za zápasom, ktorý sa 7. februára, po šiestich partiách odohraných za dva týždne, skončil remízou 3:3, sa však skrýva dlhý príbeh.
Garri Kasparov sa už vyše 15 rokov považuje za najlepšieho hráča planéty. Je majstrom sveta svetovej šachovej federácie FIDE (1985–1993) a majstrom sveta organizácie PCA (1993–2000). V roku 1990 pokoril v Tilburgu ako prvý hráč šachovej histórie magickú hranicu 2800 ELO bodov v medzinárodnej šachovej klasifikácii. V období od decembra 1981 do februára 1991 získal prívlastok neporaziteľného šachistu, vyhral každý turnaj, na ktorom sa zúčastnil. V zostave bývalého ZSSR a Ruska vyhral na siedmich šachových olympiádach a víťazne vyšiel v šiestich dueloch o tituly majstra sveta.
So šachistami súperí Kasparov rád, no vždy ho lákalo aj meranie síl s technikou. „Z výrazu tváre môžete v každom okamihu niečo vyčítať, pri plechovej škatuli to možné nie je,“ zhodnotil Garri tento druh zápolenia pri súboji so svojím najnovším súperom – programom Deep Junior.
Nestráca hlavu
Verím, že môj duel s počítačom je dôležitý – pre šach i celé ľudstvo. Mám totiž možnosť dokázať, že sa ľudia v konfrontácii so superšpičkovou tecnikou nemusia cítiť beznádejný,“ povedal nedávno Kasparov.
S počítačom si prvý raz oficiálne a v serióznej bitke „podal ruku“ pred štrnástimi rokmi. Celých päť rokov väčšinou vyhrával, v tom čase však jeho súper ešte nebol špeciálne vyvinutý na hru na 64 šachových políčkach. Neskôr zostrojili na pittsburskej univerzite počítač Deep Thought, ktorý vyhral svetový šampionát počítačov (dokázal prekombinovať 720-tisíc ťahov za sekundu a premýšľať 20 ťahov dopredu). Kasparov neprestával tvrdiť, že je to len ďalší mŕtvy stroj, ktorý nemá proti živému kreatívnemu človeku šancu: „Počítač hral agresívne, bez chyby. Nevyberal si však vždy ideálne riešenia. Na šach treba vedieť viac ako len logicky kalkulovať a poznať súbor pravidiel. Kto chce uspieť, musí mať aj fantáziu, intuíciu a schopnosť predvídať. A to žiadny počítač nedokáže. Hoci, na druhej strane, nestráca – hlavu.“
Práve hlavu totiž stratil Kasparov vo svojom úplne prvom zápase s umelým monštrom – s programom nazývanom Pentium Genius v roku 1984 v Londýne prehral. Vtedy vyhlásil, že svet šachu treba brániť pred inváziou strojov, za čo ho The Times nešetrne obvinili z výhovoriek. Našťastie, o rok neskôr, v odvete nad rovnakým počítačom Kasparov vyhral a na všetko sa zabudlo.
Milióny ťahov za sekundu
Pamätným je dvojročný dvojzápas Kasparova s niekdajším výkvetom kybernetiky, šachovým počítačom zostrojeným firmou IBM – Deep Blue. V prvom dueli Garri s prehľadom zvíťazil, rok 1997 sa však v súboji techniky a človeka považuje za prelomový. Kasparov totiž v New Yorku prehral. Odborníci dodnes s iróniou tvrdia, že Kasparov prežil prehru len vďaka tomu, že okolo zápasu bol obrovský reklamný hrmot a zinkasoval zaň poriadny balík peňazí. Kasparov bránil svoju česť útokom. Po zápase mu totiž neumožnili zoznámiť sa s protivníkom – Rus chcel preniknúť do tajov ukladania dát do počítača, pretože šípil, že za víťazstvom nestojí len genialita počítačového mozgu: „Bol v tom človek, možno celý tím. Túto udalosť nepovažujem za korektnú a dostatočne prehľadnú.“
Deep Blue bol ihneď po zápase demontovaný a dnes vraj slúži ako „strážny mozog“ jadrových rakiet americkej armády.
Ktovie, aký osud postihne nedávneho Kasparovovho súpera – izraelský počítač Deep Junior. Odborníci tvrdia, že je vo svojich rozhodnutiach oveľa pružnejší ako jeho slávny predchodca. Názov Deep znamená, že počítač môže využívať paralelne bežiace procesory, pričom Deep Junior dokáže vyhodnotiť tri milióny ťahov za sekundu. Prečo by sme sa teda čudovali remíze v New Yorku? Ľudo Pomichal
Internetový misionárKasparov považuje šach za svoje poslanie a neraz mal možnosť Karpovovi i iným neprajníkom dokázať, že ho nehrá len pre peniaze.
Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, keď boli pri nepokojoch v azerbajdžanskom Baku mnohí Arménci donútení opustiť svoje mesto, poslal Kasparov na konto pomoci obetiam pol milióna dolárov. Napokon musel z metropoly, vtedy úplne odrezanej od sveta, odísť aj on sám. Do svojho súkromného lietadla vpustil okrem svojej početnej rodiny dvanásť cudzích ľudí.
V roku 1989 postihlo Arménsko ničivé zemetrasenie a Garri poslal honorár zo simultánky v Barcelone. Pred troma rokmi sa stretol so spevákom Stingom v exhibičnom zápase za šachovnicou. Obe hviezdy sa dohodli, že výťažok poputuje na záchranu dažďových pralesov v Amerike.
Kasparov neodmieta ani úvahy, že je šachovým misionárom. Popularitu tohto športu sa totiž snaží zvýšiť aj partiami cez internet. Pred štyrmi rokmi odohral grandióznu internetovú simultánnu partiu s celým svetom. Po celej zemeguli sa pohyboval s notebookom, každý deň sa pripájal na internet. V súbojoch s expertmi i mladými šachistami štyri mesiace jasne dominoval, v 62. ťahu v úplne bezvýchodiskovej situácii, súboj vzdal. Na stránku, kde sa veľkolepé šachové divadlo odohralo, sa prihlásili tri milióny ľudí zo 75 krajín sveta.
Na stránke KasparovChess.com sa slávny šachista dokonca stretol aj s tenistom Borisom Beckerom. „Šach je nesmierne zaujímavý. Pretína široké spektrum ľudí a spája pritom celkom rozdielne povahy, profesie a národy. Môžete si na internete zahrať basketbal alebo futbal? Mám pocit, že nie,“ neskrýva nadšenie Kasparov. Šachu na sieti dáva prednosť aj preto, že ho fascinuje nepoznať súperovu tvár, nevedieť, ako vyzerá, čo prežíva a ako sa pri ťahoch správa.
„Cítim sa ako šampión, ktorý stavia most z tradičných čias do dnešnej doby. Šach nikdy nezmizne zo zemského povrchu a cítim, že práve ja som ten, ktorý sa podieľa na zanechaní najgeniálnejšieho odkazu v globálnom vesmíre.“ (pom)
