MARUŠKA HOVORIČOVÁ, štvrtáčka, Základná škola Kremnica: „Hodiny slovenčiny mám trochu rada a trochu aj nie. Bojím sa diktátov, aj keď ich píšem na jednotky alebo dvojky. Nedarí sa mi učiť slovné výnimky. Vybrané slová už zhruba viem. Rada slohujem a čítam. Teraz mám rozčítaného Jakubka od Hany Zelinovej. To je povinné čítanie. Knihy mi maminka kupuje, aj chodím do mestskej knižnice. Najradšej píšem slohy. Teraz sme mali tému povesti o Kremnici a to sa mi veľmi páčilo. V triede budeme vyberať, ktorú prácu pani učiteľka pošle do Kremnických novín na uverejnenie.“
ANITA PAULOVSKÁ, kvarta, Osemročné gymnázium, Bratislava: „Slovenčinu mám celkom rada, len keby neboli diktáty. Hnevajú ma ypsilonky. Neviem, prečo musíme rozlišovať medzi tvrdým a mäkkým i. Keby bolo len jedno, žiaci by sa určite učili radšej. Takto je to komplikované. Zato mám ale rada hodiny literatúry, keď sa učíme o rôznych spisovateľoch, ich životy a tak. To ma zaujíma. Čítam tak stredne, skôr dievčenské romány. Povinné čítanie pokladám za nezáživné. Výnimkou bol Malý princ, ten sa mi páčil.“
MIROSLAV ZADUBENEC, ôsmak, Základná škola na Tematínskej ulici, Bratislava: „Ja chodím do športovej triedy a šport teda uprednostňujem. Čo sa týka slovenčiny, to sa priznám, som aj trochu lenivý. Napríklad knihy takmer nečítam. To skôr časopisy pre tínedžerov. Sloh napíšem, ale netrhám sa pri tom.“
ZUZANA FABIÁNOVÁ, ôsmačka, Základná škola na ulici L. Novomeského v Košiciach: „Slovenčinu ma učí triedna, takže si dávam extra záležať. Pani učiteľka je veľmi pedantná a keď som prestúpila do jej triedy z inej školy, mala som trochu aj problémy. Len čo som prišla na to, že slovenčinu nemôžem chápať ako matematiku, začali sme si rozumieť. Mojou najobľúbenejšou zložkou je sloh. Vždy sa teším na jeho písanie, lebo pri ňom môžem naplno popustiť uzdu fantázie. Rada a veľa čítam. Oslovuje ma aj rozbor básní. Mám fotografickú pamäť, čo mi pomáha pri písaní, takže ja tých gramatických chýb veľa nerobím. Ale hnevá ma, keď si požičiam zošit od spolužiačky a tam ich je plno. Mne až reže uši, keď počúvam ako niektorí moji rovesníci dokážu v hovorenej reči spotvoriť slovenčinu.“ (or)
