FOTO SME – PAVOL FUNTÁL

ka slovenského jazyka a zároveň riaditeľka Základnej školy na Prokofievovej ulici v Bratislave Daniela Petríková: „Naučiť deti čítať sa nedá príkazom. Príkaz záujem neprebudí, skôr vyvolá opak.“

Rodičia dnešných detí boli odchovaní na rozprávkach Dobšinského, ich deti dnes zaspávajú pri rozprávkach uja Klobásu od Júliusa Satinského. Zmenený hodnotový rebríček detí sa prejavil aj v oboch spomínaných učebniciach. Petríková: „Mali sme na zreteli, že ak chceme získať dieťa pre literatúru, musíme mu ponúknuť ukážky z diel, ktoré ho zaujmú, budú podnecovať fantáziu, chuť hovoriť o prečítanom. Literárne ukážky boli vybraté tak, aby žiakovi dávali možnosť poodhaliť tajomstvo krásnej literatúry, naučiť sa v nej orientovať a podnietili ho k tomu, aby po nej siahal čoraz častejšie. To všetko cez príjemné pocity a zážitky pri čítaní, možnosť uplatniť rozlet vlastnej fantázie.“

Najväčšou devízou učebnice je však to, že úlohy sa posúvajú do polohy komunikácie učiteľa so žiakom. Autorka Petríková to vysvetľuje takto: „Tento spôsob vyučovania literatúry má viesť k tomu, aby deti diskutovali o prečítanom, analyzovali dej a konanie postáv, zaujímali vlastné hodnotiace postoje. Na základe prečítaného oveľa ľahšie spoznajú napríklad metaforu, ako keď sa ju doteraz učili ako poučku.

Niektoré ukážky sú zámerne vyberané tak, aby ich bolo možné porovnať s dielom adaptovaným vo filme, divadelnej či rozhlasovej hre.“ (or)