FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Vo výberovej triede deviatakov je 23 žiakov. Väčšina z nich sa hlási na gymnáziá. „Keď som sa ich pýtal, koľkí pravidelne čítajú knihy, priznala sa len jediná dievčina,“ hovorí Dano Sládek, učiteľ slovenčiny na Základnej škole na Podzáhradnej ulici v Bratislave. V ďalšej triede sa mu k čítaniu priznali dvaja žiaci. I napriek tomu robia v diktátoch, slohu množstvo chýb. Sládek: „Prečo? Lebo čítajú povrchne, stránky len preletia a v pamäti sa im neobjaví ten potrebný spoj. Aj preto s pokojom Angličana napíšu v slove jaskyňa po k mäkké i. Dokážu sa začudovať nad tým, že slovo milovať, v ktorom urobili hrúbku ako hrom, nie je vo vybraných slovách.“
„Nenaučíme človeka behať, ak ho iný nenaučil chodiť,“ tvrdí učiteľ Sládek na margo nezáujmu dnešných detí čítať knihy. Ten návyk by si podľa neho mali priniesť už z domu a škola by na ňom mala len ďalej stavať. Posielať ôsmakov do knižnice nasilu nemá zmysel. „S deckami sa treba veľa rozprávať. Ich slovná zásoba sa stále zmenšuje. Vidím to denne na hodinách. Nevyužívajú bohatstvo jazyka, im stačí taký ten stredný prúd. Keby čítali, mali by v mozgu jednotlivé slová uložené. Zrakový spoj by im pripomenul, čo sa ako píše. Keďže im chýba, hodia na papier, čo sa im pozdáva. Pravopis považujú za zbytočnosť, je im jedno, aké i sa kde píše,“ vysvetľuje triedny ôsmakov.
Sládek: „A strašne ich kazia esemesky, e-maily. Povedal by som že druhá gramotnosť, ktorá súvisí s érou počítačov, ako keby vytláčala tú prvú.“
„Som však optimista,“ tvrdí, „verím, že slovenčina sa dá učiť aj lepšie.“ Už nové učebnice literatúry sú posunom dopredu. Odpadli encyklopedické poznatky, teória je zredukovaná na minimum.
Na nový spôsob výučby, ktorý je založený na komunikácii, si však musia zvyknúť nielen deti, ale aj sami učitelia. (or)
