ta hráčka aktuálneho svetového rebríčka WTA Tour by mala byť hlavným tromfom družstva hostí vo víkendovom súboji Pohára federácie Slovensko - Rusko o postup do finálovej skupiny. Po tréningu vysoká, štíhla blondínka (180 cm/64 kg) priamo na dvorci vyčlenila pre novinárov desať minút svojho času a nepozerala na hodinky, keď sa čas natiahol.

Tri dni pred zápasom so Slovenskom ste mali na silnom slnku veľmi tvrdý tréning.

„Áno, máme náročnú prípravu, lebo v Bratislave chceme vyhrať. Nepociťovala som prílišné teplo, na turnajoch v zahraničí sa hrá aj vo väčších páľavách.“

Tohto roku ste sa dostali už na 8. miesto svetového rebríčka, v posledných týždňoch sa vám však príliš nedarilo. Strata formy?

„Nemyslím si. Hrám stále svoju hru, no možno mi chýbalo viac šťastia, koncentrácie. Po Wimbledone som na antuke vo Viedni prehrala hneď prvý zápas, potom som zostala v rakúskom hlavnom meste a tam som sa chystala na Bratislavu. Cítim sa v dobrej forme.“

Pred dvoma mesiacmi ste v 2. kole na Roland Garros prehrali so Slovenkou Nagyovou 5:7, 5:7. Môže to mať vplyv na nadchádzajúci fedcupový súboj?

„Nebojím sa toho. Henrietu som predtým dva razy zdolala. Poznám teda recept na ňu, takisto ako ona si môže myslieť, že vie, ako treba hrať na mňa. V Paríži som s ňou prehrala, hoci obidva sety sa vyvíjali v môj prospech. Myslím si, že v Bratislave zohráme zaujímavý zápas.“

Rusko je papierovým favoritom, súhlasíte?

„Áno, ale Nagyová s Hantuchovou sú veľmi dobré tenistky. Majú výhodu domáceho prostredia. Budeme to mať veľmi ťažké.“

Spomínate si na svoju premiéru v Pohári federácie?

„Na tú nikdy nezabudnem! Pred dvoma rokmi sme hrali vo finále súťaže v kalifornskom Palo Alte s Američankami, podľahli sme 1:4. Ja som vtedy ako sedemnásťročná zdolala v troch setoch Venus Williamsovú.“

Čo vás priťahuje na Pohári federácie?

„Tímová atmosféra, rada hrám za Rusko. V roku odohrám veľa individuálnych turnajov, ale súťaž družstiev je niečo špecifické.“

Do Bratislavy pre dlhodobé zranenie nohy nepricestovala Anna Kurnikovová. Myslíte si, že s ňou by bol váš tím silnejší?

„Ťažko povedať. Rusko má teraz viac dobrých hráčok a veľmi silné družstvo aj bez Anny.“

S ňou by ruský tím pritiahol viac pozornosti, nemyslíte?

„Určite áno, ale ja to nemám rada. Vtedy strácam koncentráciu na tenis. Pritom jej to zrejme vyhovuje.“

Kedy ste sa s Annou videli naposledy?

„Nespomínam si, už to bolo dávno. Ona žije v Amerike, ja v Moskve. Každá sme iná.“

V roku 2000 vás vyhlásili za tenistku s najväčším zlepšením vo WTA Tour, zo 62. ste poskočili na 12. miesto. Najmä druhá polovica sezóny vám vyšla - hrali ste v semifinále US Open, finále olympijského turnaja, semifinále Masters. Vyjadrili ste sa, že raz chcete byť svetovou jednotkou.

„Na tom nevidím nič zvláštne, každý, kto sa venuje športu naplno, by raz chcel dosiahnuť na vrchol. Je fakt, že vlaňajšok bol pre mňa mimoriadne úspešný, až sa desím toho, koľko bodov musím obhajovať. Ešte šťastie, že sa do toho neráta olympiáda… V tréningu pracujem na zlepšovaní podania, volejov a prechodu na sieť, aby bola moja hra kompletnejšia.“

Tenis v Rusku je v poslednom čase na veľkom vzostupe, Safin s Kafeľnikovom boli svetovými jednotkami a v aktuálnom rebríčku WTA Tour je v prvej stovke sedem ruských hráčok.

„Áno, tenis prežíva v našej krajine obrovský vzostup. Nejde len o špičku, ale mnoho ľudí ho hrá rekreačne, zo zábavy. Tenis sa v Rusku zaradil medzi najatraktívnejšie športy.“

V začiatkoch vás ako trénerka päť rokov viedla mama Marata Safina Rausa Islanovová. Stretávate sa?

„Nie, teraz už neudržujeme žiadne vzťahy.“

V Bratislave ste prvý raz. Čo chcete stihnúť okrem tenisu?

„Zatiaľ som toho veľa nevidela. Prišla som až v utorok, na druhý deň ma čakal tréning. Ale cestou z hotela Danube na kurty som si všimla, že je to pekné mesto. Dúfam, že aj po zápase mi naň zostanú pekné spomienky.“

ONDREJ GAJDOŠ