Alica Rosová je už štyri roky mamou dvoch detí z detského domova – Veronky a Rastíka. O deti sa stará sama, vzdala sa zaujímavej práce a našla nový zmysel svojho života. Je skvelá trpezlivá mama, ktorú deti milujú. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Ivana je úspešná manažérka, má za sebou skvelú kariéru vo farmaceutickej firme. Pred pár rokmi celý jej čas požierala práca, cestovala po celom svete, ako sama hovorí:“Začala pomaly strácať prehľad v ktorej krajine sa práve nachádza.“ Rozhodla sa teda zakotviť v jednom meste. A po čase ju začala prenasledovať myšlienka – zakotviť aj v rodine. Trvalý vzťah s mužom ju neláka, ale chcela by dieťa. Ako hovorí, niekedy premýšľa aj o adopcii.
Aj ženy, ktoré žijú samy, sa môžu stať adoptívnymi matkami. Vždy sa však myslí predovšetkým na záujmy dieťaťa. „Už od sedemdesiatych rokov je možné, aby si sama žena zobrala dieťa z domova. Uprednostňuje sa však pár, z hľadiska vývinu dieťaťa je mužský prvok v rodine dôležitý. Často idú do adopcie súrodenecké dvojice, vtedy je z objektívnych dôvodov lepšie, ak sú na nich doma dvaja rodičia,“ hovorí Marek Roháček zo združenia Návrat, ktoré pripravuje záujemcov na adopciu, pomáha im a organizuje spoločné stretnutia adoptívnych rodín.
Ak hľadajú dieťa do adopcie jednotlivci, častejšie sú to ženy ako muži: „Dospelý človek potrebuje mať v istej fáze v ruke detskú ruku, nič s tým nespraví. U žien je to je ešte intenzívnejšie, lebo majú blízko k tomu, aby zažili pocit materstva,“ hovorí Roháček. On zatiaľ vie len o štyroch prípadoch, keď chceli dieťa adoptovať samotní muži – dvaja sa tej myšlienky časom vzdali, dvaja si adoptovali synov. Jeden z mužov sa však vzápätí oženil. Žien – záujemkýň je viac, ale aj z nich si to viaceré rozmyslia. V roku 2001 si osvojili jednotlivci osem zo 400 osvojených detí. „Pre jedného rodiča je to ťažké, nemá s kým zdieľať problémy, preto je dobré, ak si nájde priateľov medzi adoptívnymi rodičmi. Ak si berie dieťa sama žena, sleduje sa, aký je mužský prvok v rodine, teda kto bude mužským vzorom, či už je to otec, alebo napríklad brat ženy.“
Najmä v Bratislavskom kraji si rodiny berú deti do adopcie najmä vtedy, keď už majú za sebou určitú fázu kariéry. Najotvorenejšia je adoptovaným deťom Orava a potom Žilinský kraj. „Máme prípady, keď sa žena venovala kariére, zostala sama a v istom štádiu sa rozhodla pre adopciu. Nie je na tom nič zlé, horšie by bolo, keby išlo o kompenzáciu po rozvode alebo kompenzáciu po úmrtí dieťaťa. To je riziko. O kompenzáciu samoty ide vždy, treba len poznať mieru – nakoľko chceme pomôcť sebe a nakoľko dieťaťu. Ak očakávame, že dieťa vyrieši naše problémy, môže prísť sklamanie.“
Ako by mala Ivana postupovať
Najskôr treba podať žiadosť na odbor sociálnych vecí na okresnom úrade v mieste trvalého bydliska, treba priniesť výpis z registra trestov, potvrdenie od zamestnávateľa o stálom príjme a potvrdenie lekára o dobrom zdravotnom stave. Po podaní žiadosti treba absolvovať sociálno-psychickú prípravu, poskytuje ju štátne Centrum poradensko-psychologických služieb, ale aj občianske združenie Návrat. Môže sa stať, že počas tejto prípravy zmeníte rozhodnutie, ale ako hovorí Marek Roháček, „aj to je dobrý výsledok“. Cieľom totiž je sprevádzať záujemcu, aby si uvedomil všetky riziká.
Po absolvovaní prípravy vás okresný úrad zapíše do zoznamu preverených žiadateľov o niektorú formu adopcie či starostlivosti. Dostanete povolenie na vstup do detských domovov. „Ak je človek aktívny, osvojenie netrvá dlhšie ako tehotenstvo. Záleží na tom, či len čaká na telefonát z úradu, alebo sám hľadá v detských domovoch. V domovoch sú stovky detí právne voľných pre adopciu.“ Keď si potenciálny rodič vyhliadne dieťa, nasleduje povinná trojmesačná predosvojiteľská starostlivosť, keď je dieťa v rodine. Zatiaľ sa môžu adoptívni rodičia alebo rodič obrátiť na súd s návrhom na osvojenie. „Kedysi sa rozhodnutie súdu naťahovalo na roky. Dnes by to nemalo trvať dlhšie ako rok,“ hovorí Roháček.
Pomoc nájdete nájdete u: Asociácia náhradných rodín – 0908 811 585, 0908 811 545, 0905 435 137, alebo Návrat – 0907 80 80 80.
