Peter, novinár: „Dva roky som bol učiteľom, moje kolegyne boli ženy a mal som aj nadriadenú ženu. Bola milá, mimoriadne dobre zvládala svoje povinnosti. Teraz je mojou šéfkou opäť žena. Má na to všetky predpoklady. Žena je, napriek tomu, že si to často nechce pripustiť, zraniteľnejšia. S troškou psychológie s ňou totiž ako muž môžem lepšie manipulovať a presadiť svoj názor. Je to pre mňa pohodlňejšie, ako keby som mal oponovať autoritatívnemu šéfovi – mužovi.“
Zdeno, reklamná agentúra: „Mám ženu šéfku a nie je to nijaký problém. Muži – šéfovia majú podľa mňa prioritu presadiť sa, ženy sa naopak oveľa viac starajú o podriadených. Viac sa však orientujú na krátkodobé problémy, koncepčné riešenie dlhodobých problémov sa im nezdá také dôležité. Ženy majú tendenciu byť viac emotívne zainteresované do svojej práce so všetkými pozitívami aj negatívami. Pozitívom je, že sa práci viac venujú, myslia na ňu, negatívom, že konflikty prenášajú občas aj do osobného života. A, samozrejme, ženy-šéfky sú oveľa šarmantnejšie a viac zapôsobia na stretnutiach.“
Reakcie z www.sme.sk:
– Môžem zodpovedne vyhlásiť, že ženy sú lepšie šéfky. Ešte lepšie, keď sú atraktívne. Obrat v mojej firme sa hneď zdvihol, keď som prijal mladú atraktívnu manažérku. Ruku na srdce, veď riadia naše domácnosti, tak vedia niečo aj o tom, ako riadiť biznis. Čím ich bude viac, tým lepšie, veď dve tisícročia riadia svet muži a ako si stojí, každý vie.
– V prvom džobe som mal neurotickú šéfku, bola vzťahovačná a nevypočitateľná. V druhom bola mojou šéfkou žena, čo postavila z nuly niekoľkomiliónovú firmu, riadna sekera, vedela skvele organizovať. (haj)
