ch bankoviek.
Tie vydržia aj polstoročie. Hoci sa plastové bankovky používajú už od roku 1988, podľa riaditeľa emisného odboru Národnej banky Slovenska Vladimíra Buššu stále nie je vyvinutý taký rozsiahly systém ich ochrany pred falšovateľmi ako v prípade papierových. Zakladá sa hlavne na výnimočnosti plastu. Materiál, z ktorého sa dajú bankovky vyrobiť, vyvíja len niekoľko firiem na svete. Najdôležitejším ochranným prvkom býva kontrolné priehľadné okienko, v ktorom je zvyčajne vyrazený skrytý obrazec. Niektoré bankovky kombinujú s týmto prvkom aj farebné filtre. Ak sa pri preložení bankovky umiestni okienko nad určitý obrázok, pôvodne na pohľad rovnaké farby potom vyzerajú odlišne. Ale tento efekt nie je tak výrazný, aby podľa neho bežný človek vedel rýchlo skontrolovať pravosť platidla.
Komplikovanejšie je to s ochrannými prvkami, ktoré vznikajú hĺbkotlačou, keďže plast nepodlieha pri tlači deformácii tak ľahko ako papier. Na druhej strane výhodou plastových bankoviek je ich odolnosť voči roztrhnutiu pri bežnom používaní. Zároveň nenasiaknu vodou, takže sa dajú ľahko umyť. Práve preto sú podľa Buššu takéto platidlá rozšírené hlavne v tropických oblastiach.
Zaujímavosťou je, že sa používajú napríklad v Papue Novej Guinei, kde o ich vydaní rozhodlo aj to, že pôvodní obyvatelia majú stále vo zvyku zakopávať peniaze do zeme.
Slovensko nemalo ďaleko k tomu, aby sa mohlo pýšiť prvou emisiou plastových bankoviek v Európe. Národná banka pred štyrmi rokmi zvažovala vydanie pamätných bankoviek, ktoré by boli z umelej hmoty. Preverila by tak na malej vzorke, či stojí za to vymeniť niektorú či niektoré z papierových bankoviek za plastové. NBS sa napokon rozhodla vzhľadom na európsku tradíciu zostať pri papieri.
