Bratislava 2. marca (TASR) - Maximálna výška podpory v nezamestnanosti by už zrejme nemala byť ohraničená 1,5-násobkom životného minima a vypočítavala by sa zo základu, z ktorého si človek platil poistné na poistenie v nezamestnanosti. Túto zmenu na čisto poistný systém navrhuje v jednej z troch alternatív stratégie podpory rastu zamestnanosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktorá je v pripomienkovom konaní.
"V dnešnej situácii nejde o poistenie, pretože pri zárobku približne do 11 000 korún podpora, ktorú dostane nezamestnaný, zodpovedá tomu, čo odviedol. Nad túto sumu je to však už daň, pretože napriek tomu, že ľudia si prispievajú čoraz viac, dostávajú rovnakú maximálnu podporu, čo je momentálne necelých 6 000 korún. Keďže musia platiť niečo, z čoho nič nemajú, vnímajú to ako daň a plateniu odvodov sa vyhýbajú," zdôvodnil potrebu zmeny štátny tajomník rezortu práce Miroslav Beblavý.
Spomínaná stratégia podľa neho uvažuje aj s ďalšími dvoma riešeniami poskytovania podpory v nezamestnanosti. Jedným z nich by bolo zavedenie povinného sporenia aj pre prípad krátkodobej nezamestnanosti. "Podobne ako v prípade dôchodkovej reformy by sa zaviedli osobné účty, na ktorých by si občania do určitej sumy odkladali peniaze a v prípade nezamestnanosti by ich mohli čerpať. Ak by ich neminuli počas pracovného života, pripočítali by sa im na dôchodkový účet," priblížil M. Beblavý. Tento variant je však podľa neho pomerne nákladný, keďže počas prechodného obdobia, kedy by si ľudia začali časť súčasných poistných odvodov na poistenie v nezamestnanosti kumulovať na svojich osobných účtoch, by bolo treba zároveň vyplácať aj podpory ľuďom v "starom" systéme.
Ešte nákladnejšia by však bola tretia alternatíva, v rámci ktorej by síce zostal zachovaný súčasný systém, ale s tým, že by financovanie podpôr prešlo z odvodov na štátny rozpočet. "V tomto prípade totiž nemá zmysel ďalej financovať tieto dávky z odvodov, keďže kvôli stanoveniu minimálnej a maximálnej podpory môžeme hovoriť skôr o určitom type štátnej sociálnej dávky," uviedol pre TASR ďalej M. Beblavý. Ako skonštatoval, pre pomerne veľkú finančnú záťaž na štátny rozpočet má voči tejto alternatíve skôr odmietavý postoj aj Ministerstvo financií SR. Stratégia totiž počíta s tým, že na plecia štátu prejde aj financovanie nástrojov aktívnej politiky trhu práce, ktoré momentálne taktiež vykrývajú úrady práce z odvodov na poistenie v nezamestnanosti. Odvod zamestnanca aj zamestnávateľa, ktorý spolu s odvodom do garančného fondu predstavuje momentálne 4 % z hrubej mzdy, by sa tak mal od januára 2004 znížiť na 2, respektíve 2,5 %. "Ak by vláda prijala alternatívu číslo tri, znamenalo by to, že by sa tento typ odvodu úplne zrušil, pre štátny rozpočet by to však zrejme bolo príliš veľa," domnieva sa M. Beblavý.
Za najprijateľnejšie riešenie preto považuje ponechať vyplácanie podpôr z poistných príspevkov, avšak na striktne poistnom princípe. Tým, že by horná hranica podpory nebola obmedzená, síce podľa neho vzniknú systému taktiež vyššie výdavky, rezort to však chce riešiť predĺžením času, počas ktorého bude musieť občan prispievať do fondu nezamestnanosti, aby získal podporu. Na rozdiel od súčasných minimálne 24 mesiacov (v posledných troch rokoch pred podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania), by to podľa predbežných úvah mali byť až štyri roky.
