adali si 11 miliónov korún. Budova patrí k architektonickým vzácnostiam mesta a Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči tam umiestnila aj expedíciu zvukových kníh a archív.

Ako informoval jej riaditeľ Jaroslav Kacera, súčasný fond tvorí vyše 3 500 titulov zvukových kníh a 1 500 v Braillovom písme. Slovenskú knižnicu pre nevidiacich v Levoči ročne navštívi do 9 tisíc používateľov, ktorí si požičajú 50 tisíc kníh, z nich 4 tisíc v Braillovom písme. Formou zásielok sa k zrakovo postihnutým čitateľom na celom Slovensku dostáva 32 tisíc kníh.

V Levoči, kde knižnica a tlačiareň pôsobí vyše polstoročia, zhotovia ročne do 150 titulov zvukových kníh a 50 titulov v Braillovom písme. "Počet závisí od finančných zdrojov," konštatoval J. Kacera. Vyzdvihol spoluprácu s hercami slovenských divadiel pri realizácii zvukovej podoby kníh napriek nízkemu honoráru. Spomenul Igora Makovického, Dušana Ružičku, Beátu Drotárovú, Noru Seleckú, Janu Dolanskú a Igora Šabeka. Ako povedal, prvou učebnicou, ktorú vytlačili v Levoči pred 53 rokmi, bol šlabikár Prvé krôčky. V súčasnosti okrem periodík, beletrie a učebníc v Braillovom písme vydávajú aj kalendárne, reliéfne obrázky a dvanásť časopisov vo zvukovej i písanej podobe. Slabozrakým sú určené časopisy tlačené zväčšeným písmom, nevidiacim Braillovým písmom. Najvďačnejšími zrakovo handicapovanými čitateľmi sú deti a najväčší záujem je o beletriu.

Ročný rozpočet knižnice je necelých 12 miliónov korún. Ďalšie zdroje získavajú vlastnými aktivitami, hoci podľa slov riaditeľa sponzorov hľadajú čoraz ťažšie.

Vedenie knižnice sa usiluje získať grant od japonskej vlády na inováciu technológie zvukového štúdia. "Ak sa nám to podarí, mohli by sme prejsť na digitálny záznam zvukových kníh. Zatiaľ máme touto formou spracovaných iba sedem titulov," spresnil riaditeľ. Levočská knižnica poskytuje knihy a dokumenty vo zvukovej podobe i Braillovom písme 23 knižniciam na Slovensku.