Nikoho neprekvapí, že kúpeľné mestá sú plné cudzincov. Ale tvrdenia britskej tlače, ktorá opisovala Piešťany ako mesto, kde arabská komunita zapustila korene a dokonca aj názvy ulíc sú v arabčine, prekvapili mnohých Slovákov. Predstava, že naše rodinné striebro sa dostalo pod arabský vplyv, im nie je po srsti.

Na promenáde v teplákoch

Na piešťanskej pešej zóne nie je ťažké už z diaľky identifikovať Arabov, hoci nechodia vo svojom tradičnom odeve.

Propagačné materiály o piešťanských kúpeľoch sú plné fotografií palmových zátiší vôkol hotelov. Nečudo teda, že mnohí nepomyslia na to, že v Piešťanoch uprostred leta možno zažiť aj mrazivých 15 stupňov nad nulou a teplejšie ošatenie si so sebou nezoberú. Výsledkom je, že ak je pod mrakom, na piešťanskej pešej zóne sa promenádujú desiatky turistov v teplákoch z neďalekého trhoviska. Kúpeľná móda to nie je - Nemci, Rakúšania a Poliaci v teplákoch nechodia.

Ulica sa dá prekričať

Štatistiky tvrdia, že 70 percent zahraničných hostí do Piešťan prichádza z po nemecky hovoriacich krajín. Na ulici sa tomu verí ťažko. Možno aj preto, že hostia z Orientu sú hlučnejší.

Typický žánrový obrázok: skupinka kúpeľných hostí v teplákoch si všimne, že po opačnej strane ulice ide ich známy. Zakričia naňho. Milo si zamávajú, zastanú a začnú sa rozprávať. Rozhovor v arabčine trvá asi päť minút. Pre Európana je neobvyklé iba to, že diskutujúci stoja pri priateľskom rozhovore asi desať metrov od seba. Prechádzajú pomedzi nich ľudia, oni sa dobre nepočujú, a tak na seba kričia. Na to, aby podišli k sebe, zrejme žiadna strana nevidí dôvod.

Obľúbenci taxikárov

Obyvatelia Piešťan k orientálnym cudzincom nemajú vyhranený vzťah. Na otázku, ako sa v Piešťanoch zabávajú, predavačka z obchodíka na Kúpeľnom ostrove odpovedá: „Nijako. Oni sú zvyknutí aj doma nič nerobiť. Keď jeden potrebuje ísť do kúpeľov, ide celá rodina, nech sa nenudí. Občas je to aj zo dvadsať ľudí.“

Radosť z takýchto kúpeľných hostí majú hlavne taxikári. Návštevníci z arabských krajín totiž zriedkavo pristávajú na piešťanskom letisku. Priletia do Bratislavy, nasadnú do taxíkov a povedia: „Piešťany.“ Cesta späť je analogická, len bratislavských taxikárov vymenia piešťanskí.

Viera a alkohol

Napriek rečiam o ničnerobení majú Orientálci v Piešťanoch niekoľko vlastných podnikov. V hale luxusného hotela má cestovná agentúra na firemnej tabuli dokonca arabské písmo. Agentúra zabezpečuje služby pre arabských hostí. Personál rozpráva po arabsky.

Lámanou slovenčinou dokáže prehovoriť len jeden muž. Pri otázke, kde možno ochutnať skutočne kvalitnú arabskú kuchyňu, sa obrátil na spoločníkov. Vzrušená a dlhá diskusia naznačila, že prerokúvajú mnoho možností. Nakoniec hovorca vymenoval tri reštaurácie, ktorých kuchyňa obstála v hodnotení najlepšie.

Jedna z odporúčaných reštaurácií stojí na piešťanskom korze. Už na ulici upozorňuje na seba arabskými nápismi. Napriek času obeda je celkom prázdna. Úplne sa podriadila dennému rytmu Orientu. Mladý čašník vysvetlil, že variť začínajú až o piatej popoludní.

Kuriózne pôsobí nápis v arabčine vedľa baru. Okrem reklamy pre spriatelený podnik oznamuje aj akciu Šťastná hodinka, keď v istých hodinách bývajú niektoré druhy alkoholov za akciové ceny. Keďže islam zakazuje piť alkohol, je namieste otázka, či Alah vidí aj do Piešťan. Čašník začudovane pokrčí plecami: „Pijú ako všetci. Včera išla najlepšie fínska vodka.“

Prichádzajúceho zákazníka zdraví čašník po arabsky. Hladní však musia ísť inde. Našťastie neďaleko je ďalšia z odporúčaných reštaurácií. A varí.

Reštaurácie si nekonkurujú - na bare ležia kartičky s adresou „družobného“ podniku. Z jednej strany slovenské, z druhej arabské. Prekvapivé je, že v spisovnej arabčine sa naše číslice, ktoré voláme arabské, píšu inak.

Rozdielne chute

Druhá reštaurácia je zrejme pre pravovernejšiu klientelu prijateľnejšia. Alkohol za barovým pultom vystavený nie je, ale v jedálnom lístku sa nájsť dá. Na rozdiel od jedál nie je uvedený aj v arabskom prepise. V podniku majú aj verziu jedálneho lístka, v ktorom nie je vôbec. Napriek tomu by sa tam ortodoxný moslim asi necítil dobre. Mladá čašníčka je v tričku bez rukávov, čo by sa považovalo za necudné aj v liberálnejších arabských krajinách.

Ťažko uveriť, že čiernooká čašníčka nie je Arabka. Vysvetľuje, že arabský prepis názvov jedál nie je len zdvorilostnou formalitou. „Niektorí zákazníci nevedia po anglicky. Tak len ukážu prstom na jedlo na jedálnom lístku.“ Nie je na ňom žiadne slovenské jedlo.

Objednané jahňacie mäso na orientálnom korení jasne vysvetľuje prečo. Chuťové bunky Európanov a Arabov sú očividne rozdielne. Napriek najlepšiemu úsiliu neuraziť šéfkuchára nakoniec čašníčka s pochopením odniesla tri štvrtiny porcie, ktoré zostali na tanieri.

Zato káva je vynikajúca. Nevyplnilo sa zlé tušenie a nie je v nej puašiš - prísada, ktorou v severnej Afrike domorodci upravujú chuť nápoja, aby bola podľa ich gusta.

Sú čoraz chudobnejší

Obyvatelia Piešťan do arabských podnikov nechodia. Dáma v strednom veku si spomenula na nepríjemný zážitok: „Neskoro sme skončili dámsku jazdu a priateľke ušiel autobus. Rozhodli sme sa počkať s ňou pri káve na ďalší. Vošli sme do najbližšieho podniku, pričom sme netušili, čo je zač. Bol plný Arabov. Sadli sme si k stolu, ale po chvíli prišiel za nami čašník a poprosil nás, či si môžeme presadnúť do druhej miestnosti. Prítomní páni si vraj objednali jedlo a odmietajú jesť v prítomnosti neznámych žien.“

Obchodníci sa turistom tešia, nech pochádzajú odkiaľkoľvek. Sťažujú sa akurát na to, že do Piešťan chodia čoraz chudobnejší Arabi.

Podľa vyjadrení predavačky v obchode so suvenírmi „tá najchudobnejšia vrstva“.

O obchode so zbraňami nechyrovať. V Piešťanoch môže cudzinec verejne kúpiť iba valašku. Arabi o ne však veľký záujem neprejavujú.

Najradšej kupujú vankúše a posteľnú bielizeň. Podľa možnosti čo najfarebnejšie.

PETER KUNDER

FOTO - AUTOR