Keď som ako tínedžer zachytil na vtedy ešte nekódovanom MTV začiatky neopunku, prijal som Green Day a Offspring za svojich. Počiatočná zaľúbenosť síce časom upadala a dnes som už ochotný oceniť len to najlepšie v rámci žánru. Ponuku spraviť rozhovor s niekým z Offspring som však prijal s radosťou. Keby taká ponuka bola prišla pred šiestimi rokmi, asi by sa mi dlho dopredu triasli kolená.

Takto som sa rozhodol, že basgitaristovi GREGOVI K pokiaľ možno nič nedarujem. Že to nebudem mať také ľahké, som pochopil vo chvíli, keď sa namiesto prestarnutého puberťáka ą la Iné Kafe oproti mne posadil nenápadne oblečený takmer tridsiatnik, jasne dávajúci najavo, že to, čo robí a prečo to robí, má v hlave až priveľmi dobre zrovnané.

Považujete sa aj po rokoch celosvetovej slávy stále za punkovú kapelu?

„Na začiatku sme neboli slávni, žili sme v undergrounde a stále hráme tú istú hudbu, akú sme hrali niekedy koncom osemdesiatych rokov, keď sme začínali.“

Zohrali ste významnú úlohu pri prechode tejto hudby z undergroundu do mainstreamu. Je punk vo vašom podaní stále ešte alternatívou?

„Neviem, ako chcete niečo takéto rozkategorizovať. Alternatívni sme len po isté množstvo predaných albumov, a keď ich predáme toľko, ako sme ich predali my, tak už sme mainstream? My tieto veci neriešime. Našu hudbu si hráme stále s rovnakým cieľom a pocitmi. Všetky tieto úvahy o alternatíve si musia vyriešiť poslucháči.“

Keď teda skladáte nové pesničky, uvažujete, či ich rádiá budú hrať, prípadne koľko ľudí si ich bude chcieť kúpiť?

„Trochu nad tým, samozrejme, uvažujeme, ale nakoniec aj tak môžeme dať do rádií len to, čo sme nahrali, a ak povedia, že to hrať nebudú, tak to nebudeme nijako vylepšovať len preto, aby si to kúpilo viac ľudí.“

Považujete svoj život za punkový?

„Ani nie. Keď sme začínali, viedli sme normálne životy. To sa s príchodom slávy nezmenilo. Pre nás je punk v prvom rade o hudbe a o zábave a s nejakým radikálnym životným postojom to nemá až tak veľa spoločného.“

Ste zaradení pod pojem neopunk. Má táto hudobná škatuľka ešte čo ponúknuť?

„Punk je rýchla a agresívna muzika, a preto bude vždy zábavné ho hrať. Vďaka tomu sa budú objavovať nové a nové kapely. Či to niekto nazve len punk alebo neopunk, je jedno. Pre mňa je to všetko rock a tí, čo to potrebujú, nech si to nazvú, ako chcú.“

Pred vydaním posledného albumu ste avizovali, že by ste radi dali všetky pesničky zdarma k dispozícii na internet. Mysleli ste to vážne?

„Chceli sme to spraviť. Vedeli sme, že tie pesničky na internete aj tak budú.“

Boli?

„Pochopiteľne. A tak sme ich tam aspoň chceli dať sami, aby sme mohli lepšie komunikovať s fanúšikmi, ktorí si ich stiahli. Nakoniec nám to vydavateľstvo nedovolilo. Mysleli si, že tí, čo si pesničky stiahnu, si nekúpia album, a to je blbosť. Poznám mnoho ľudí, čo si albumy kúpia preto, lebo sa im kapela zapáčila zo stiahnutých mp3.“

Vtedy ste chceli so Sony Music navzájom na seba posielať právnikov. Aké sú vaše vzťahy s vydavateľstvom teraz?

„Sú v poriadku. Tí právnici a ich boj proti www.napster.com sú čisto obchodné veci, ktoré sme, pochopiteľne, veľmi nechceli. Bola to len nutná forma obrany, keď nám zakazovali, čo sme zamýšľali urobiť s vlastným albumom. Nakoniec sme sa dohodli na kompromisoch. Ako s ľuďmi sme s pracovníkmi Sony nikdy žiadne konflikty nemali.“

Ako to je, že na jednej strane súhlasíte s ideou hudby voľne šírenej internetom a zároveň beriete peniaze od Sony, ktoré sa s Napsterom súdilo?

„My sme muzikanti a oni sú vydavateľstvo. My si robíme svoje veci a Sony sa zasa stará o svoje záujmy. Náš vzťah netrpí, že máme rozličný názor na Napster.“

Ako sa cítite, keď vaši fanúšikovia sú pomaly vo veku, že by ste im mohli byť otcovia?

„Občas je to naozaj zvláštne hrať pre ľudí, od ktorých sme dvakrát starší, ale hudba to vždy nejako vyrieši a atmosféra je napriek tomu všetkému výborná. Bavíme sa my aj oni.“

Rozdiel sa bude iba zväčšovať. Nie?

„Väčšina našich fanúšikov zasa nie je až taká mladá, ako by sa mohlo zdať z pohľadu do prvých troch radov. Publikum ďalej pri zvukárovi tvorí mnoho tridsiatnikov a aj oni vedia všetky texty. Určite nie sme nejaká kapela pre deti.“

Často vám vyčítajú, že vyvolávate na koncertoch násilie. Prečo to robíte? Prečo vyzývate ľudí, aby hádzali fľaše?

(Prekvapenie.) „Urobili sme to asi len trikrát a to za šesť rokov hrania nie je až tak veľa. Vždy to bolo na veľkých festivaloch.“

Ale prečo?

„Aby bolo trochu vzrušenia.“

Vzrušenia?

„Neviem, čo by som mal k tomu viac povedať. V tých chvíľach sa nám to zdalo ako celkom dobrý nápad.“

RADO ONDŘEJÍČEK (Autor je redaktor magazínu www.inzine.sk)