Ministerstvo aj NBS považujú za reálny termín zavedenia rok 2008. Odvtedy by sme dostávali mzdy a dôchodky v eurách, nakupovali by sme za eurá a aj úspory by boli namiesto korún v eurách.

Ponáhľať sa či počkať?

Pred prijatím eura musíme splniť maastrichtské kritériá, ktoré by mali prispieť k tomu, aby spoločná mena a menová politika nespôsobili ekonomike problémy. Podmienkou je aj minimálne dvojročné zotrvanie v kurzovom mechanizme ERM-2, ktorý je akousi „čakárňou“ na euro. Podľa analytika Tatra banky Róberta Pregu by nemalo byť splnenie kritérií problémom, ak vláda dokáže znížiť deficit verejných financií.

„Cieľom je splnenie maastrichtských kritérií, čoho najbližší reálny termín je rok 2006. To však neznamená, že automaticky (po dvoch rokoch ) musíme vstúpiť do EMÚ, rozhodne sa, či to bude, alebo nebude hneď vtedy výhodné,“ povedal hovorca ministerstva financií Peter Papanek.

Podľa viceguvernérky Národnej banky Eleny Kohútikovej ovplyvní zavedenie eura aj postoj partnerov zV 4. Môžeme zaviesť euro skôr ako ostatné krajiny, ale ani o deň neskôr, povedala podľa agentúry TASR.

Dnes sa ešte nemusíme jednoznačne rozhodnúť. „Ak by sme si aj povedali, že chceme vstúpiť čím skôr, keď ten termín príde, dá sa ešte prehodnotiť,“ hovorí Prega.

V otázke rýchlosti zavedenia existujú totiž argumenty pre aj proti tomu, aby sme sa ponáhľali. „Skoré zavedenie eura by prinieslo pozitíva jednoznačne najmä exportérom, odstráni sa kurzové riziko a z toho vyplývajúce transakčné náklady, zlacní sa pre nich medzinárodný obchodný styk,“ vysvetľuje analytik. Ak sa bude dariť vývozcom, bude sa dariť viac aj celej ekonomike, pretože značnú časť produkcie vyvážame a pocítia to aj ich zamestnanci.

Nevýhodou zasa bude, že ekonomiku budeme môcť ovplyvňovať menej - takmer úplne stratíme vplyv na výmenný kurz a úrokové sadzby. „Ak by koruna existovala o dva, tri roky dlhšie, kurz by sa zafixoval výhodnejšie a aj reálne priblíženie sa životnej úrovni v eurozóne by mohlo byť rýchlejšie,“ povedal Prega. Ak sa naopak zafixuje skôr, vyrovnávanie sa bude môcť menej ovplyvňovať politikou a viac rastom cien.

Porastú ceny aj príjmy

Prechod na jednotnú menu odhalí rozdiely medzi nami a zvyškom eurozóny. Na úroveň priemeru sa nedostaneme, skôr budeme patriť k chudobnejším. „Hoci sa ceny budú vyrovnávať, rozhodne to nebude znamenať, že sa dostaneme na úroveň terajších členov za niekoľko rokov,“ upozornil Prega.

Najskôr sa podľa analytika môže stať, že budú rásť rýchlejšie ceny ako príjmy: „Odlišný vývoj by nemal byť dlhodobejší. Keď nebudú ďalej také šoky ako zvyšovanie regulovaných cien, je predpoklad, že by mzdy mali rásť rýchlejšie ako ceny, a preto aj reálna životná úroveň bude rásť.“

Termín prijatia eura rieši aj Česko, Maďarsko a Poľsko. Národná banka považuje za dôležité, aby sme neprešli na euro neskôr ako ostatní. „Je to logické, my sme najmenšou krajinou. Ak by sme vstúpili do eurozóny neskôr, mohla by to byť naša nevýhoda,“ upozornil Prega.

Čo prinesie euro?

Výhody:

• stabilita devízového kurzu
• jednoduchší prístup ku kapitálu
• odstránenie kurzových bariér

Nevýhody:

• absencia vlastnej menovej politiky
• otázny vplyv centrálne diktovanej ekonomickej politiky

Aké by dnes boli ceny v eurách?