moderátor, TV Markíza (1962)
„Šarm sa dá len veľmi ťažko opísať, nedá sa to len tak pomenovať. Buď ho človek má, alebo ho nemá. Všetci dobre vieme, že nespočíva vo vzhľade. Je to v očiach? V pohyboch? Zdá sa mi, že určite za ním bude stáť humor. Tým, že som kandidoval v súťaži o najšarmantnejšieho muža, ste ma veľmi zaskočili. Prekvapilo ma, že som sa objavil v súvislosti s týmto slovom - ale len tak matne tuším, že tam asi patrím. No aj keby som prišiel na niečo, kvôli čomu som sa do tejto súťaže dostal, hanbil by som sa to povedať.“
Jozef Dolinský,
sólista baletu SND (1969)
„Ak mám reagovať, tak teda hneď. Myslím si, že šarm by mal byť prirodzenou črtou každého človeka. Mať šarm sa nedá naučiť, nedá sa to hrať. Aspoň ja to tak nerobím. Šarm je v človeku buď prítomný, alebo nie, s tým sa nedá nič robiť. Určite je to spojené s kladnými vlastnosťami. Dúfam, že nejaké mám. Ide vždy o celé fungovanie človeka, ktoré by malo vytvárať okolo neho atmosféru. Mnoho zohráva určite aj profesia, samozrejme, aj okruh známych, priateľov a napokon spôsob, akým sa v ňom človek pohybuje.“
Boris Farkaš,
herec, divadlo Astorka (1954)
„Vaša nominácia ma, samozrejme, potešila, i keď ja vôbec nie som na takéto srandy. Šarm podľa mňa postihuje všetko, čo nemám. Každý je šarmantný iným spôsobom, dôležité je byť príjemný, pozorný, distingvovaný a pritom usmievavý, ale stále to nie je najvýstižnejší výpočet. Pre mňa je veľmi dôležitý humor, najmä ten, čo mi je blízky. Hovorí sa, že človek je pre nás šarmantný, kým ho nepoznáme, a keď ho spoznáme, je veľmi príjemný. Málo je takých, čo sú vždy a za každých okolností šarmantní. O sebe si to už nemyslím vôbec, zvyknem byť aj morózny. Všetko záleží na tom, ako sa človek cíti, či má radosť alebo nie. Tak sa mi zdá, že som mal u vás protekciu.“
Ady Hajdu,
herec, divadlo Astorka (1963)
„Miesto medzi najšarmantnejšími mužmi ma prekvapilo, ja som sa strašne smial a moja žena sa mi vysmievala. A ako sa to skončilo? Remízou? Jedno je však jasné: teším sa zo života, každý deň prežívam s radosťou. Ak v noci zaspávam so zlým pocitom, že som niekomu niečo škaredé povedal, alebo že som mu ublížil, hneď ráno to musím napraviť, aby som nemal deň pokazený. Už mám totiž 40 rokov, o chvíľu 50. Môj šarm však určite tvoria aj ľudia okolo mňa. Mám rád kamarátov, rád s nimi trávim čas. Sú to rovnako nepokojní ľudia ako ja, stále niečo hľadáme - hoci to nevieme nájsť…“
Michal Kaščák,
hudobník (1972)
„Reakcie okolia boli – fíha. Ja som sa to dozvedel od manželky, ktorá mi to zatelefonovala do Prahy. Celé mi to prišlo veľmi srandovné, bol som veľmi prekvapený a pobavený. Aj tak si však myslím, že tie hlasy som nedostal ja, ale ten havinko, volá sa Lapaj, čo je so mnou na obrázku.“
Maroš Kramár,
herec, SND (1959)
„Nepoznám vekovú škálu vyvolených vo vašej ankete, ale vzhľadom na môj vek je to veľmi príjemné zistenie. Musím sa priznať, neviem posúdiť, čo čitateľky vášho denníka na mne vidia. Ale myslím si, že podstatou šarmu ako takého je životný postoj a životný optimizmus. Čo sa týka šarmu, viac si všímam ženy, ale práve ste ma presvedčili, že existujú aj šarmantní muži. Som rád, že medzi nich patrím.“
Ján Langoš,
politik (1946)
„Keď mi kamarát povedal, že ma videl v tejto ankete, v prvom momente zo mňa vyletelo, že je to medvedia služba. Ani neviem prečo, ale mal som taký pocit, že tento druh popularity nie je ono. Nechcel som tomu veriť, až kým som to neuvidel na vlastné oči. Nenapadlo by mi, že sa v takejto ankete ocitnem. Ale je to celkom milé. Hoci – ešte radšej by som bol, keby som zaujal ľudí výsledkami svojej práce v politike, keby si ma preto vážili. A v čom je asi môj šarm? To sa ma pýtate? Na to neviem odpovedať, to musia povedať iní, čo si o tom myslia. Viem však, že mám rád ľudí, rád sa usmievam, nemám rád napäté a nepriateľské vzťahy, nenosím v sebe nenávisť. Je možné, že sa to prejavuje na mojom správaní.
Silvester Lavrík,
režisér (1964)
„Všimol som sa. Rozhodne to dalo môjmu životu úplne nový rozmer, čo myslíte? Šarm je, tuším, čosi ako kultivovaná forma prirozenej inteligencie, schopnosť prirodzene reagovať na to, čo človeka postretne. Neviem, či to práve robím, ale pokúšam sa obstáť v tejto prekérnej situácii. Keby som sa mal hlbšie zamýšľať, asi by to bola schizofrénia. No, myslím si, že toľkoto úplne stačí.“
Miloš Mečíř,
tenista (1964)
„O súťaži mi povedal kolega a mával mi novinami pred očami. Nechcel som tomu veriť, ale videl som, že je to pravda. Nikdy som nemyslel na to, že by som mohol byť šarmantný, preto ste ma príjemne prekvapili. Veľmi ma to pobavilo. Niekedy používam aj ja slovo šarmantný, myslím si, že keď hovoríme o príťažlivosti, je to ten správny výraz. Hoci je to veľmi široký pojem a ťažko mu porozumieť. Mňa človek zaujme svojimi skutkami, správaním, aj vzhľadom. Ale čo je príťažlivé na mne, to naozaj neviem.“ Vysvetlenie podáva Patrícia Jariabková: „Zvažovala som výber veľmi dôkladne. Na fotke je najkrajší Švajda, ale najšarmantnejší muž je Miloš Mečíř. Stretla som sa s ním minulý rok na otváraní špeciálnej olympiády. Je to výnimočne charizmatický človek, ktorý stále ostáva taký, aký je. Pokojný, vyrovnaný. Vyžaruje z neho mimoriadna sila. Je tým najsprávnejším kapitánom tenisového družstva, lebo stojí pri človeku práve vtedy, keď to najviac potrebuje.“
Juraj Nvota,
režisér (1954)
„O ankete som sa najprv dozvedel od syna, ktorý si zo mňa uťahoval, a potom od dcéry Terezky, ktorej reakcia bola ako cez kopirák. Čo som na to povedal? Nuž čo, iba som sa usmieval. O šarme nerozmýšľam, keď idem z domu, myslím na to, aby som bol v robote pripravený, že chcem byť užitočný, ale že chcem byť šarmantný? Viete však, kto je šarmantný? Môj otec. Nedávno bol v nemocnici a keď ho prepúšťali domov, všetky sestričky slzili - toho nám neberte, to je náš najlepší pacient.“
Tóno Popovič,
dirigent (1966)
„Nemám rád preteky, neuznávam ankety. Keď som sa to dozvedel, cítil som sa bezbranný, že nemôžem zasiahnuť a ocitnem sa niekde, kde som nechcel. Takéto veci mi polichotia na osobnej úrovni, viem sa z nich tešiť ako každý človek, ale neznášam, keď sa do toho miešajú médiá. Tie majú podľa mňa šíriť informácie, ktoré nás posúvajú ďalej. Navyše, keď som to videl, vadilo mi aj to, že sa pracovalo s fotoarchívom a fotky boli rôznej kvality. Niektoré od profesionálov, iné civilné. Keď už, tak aspoň mali byť na jednej úrovni.“
Dušan Taragel,
spisovateľ (1961)
„Kvôli vašej ankete som si vytrpel toľko príkoria a uštipačných poznámok, ako nikdy v živote. Mnohí moji priatelia prejavili dokonca závisť a počudovanie. Napríklad Peter Pišťanek sa čudoval, prečo v ankete nie je on, ale ja. Potom ešte poznamenal, že keď v ankete zastupujem spisovateľov ja, potom hercov mohla reprezentovať opica Judy zo seriálu Daktari, spevákov Věra Bílá a filozofov Ibrahim Maiga. Iní moji priatelia takmer zomreli od smiechu, keď sa dozvedeli, v akej ankete som sa ocitol. Niektorí sa ku mne začali správať ako k ťažko postihnutému človeku. Skrátka, vaša anketa, v ktorej som sa ocitol bez vlastného pričinenia, mi prehádzala život naopak a ja už nechcem vystupovať v žiadnej ankete, ani o najšarmantnejšieho muža, ani o najmŕtvejšieho politika, ani o najveselšieho skladateľa. A okrem toho pijem, fajčím, neviem variť, neznášam ezoteriku a uškriekané deti, som arogantný a neúctivý, tak prečo ma niekto spája s nejakým šarmom?!“
Ivan Tásler,
hudobník, spevák skupiny IMT Smile (1979)
Miro Tásler, brat : „Ivan je teraz bohužiaľ, v plnom prúde nahrávania novej platne, sotva by sa mohol sústrediť a rozprávať niečo na tému šarm. Ja, ako jeho brat môžem len veľmi ťažko posúdiť, čo je na ňom šarmantné a príťažlivé, treba sa spýtať nejakých žien. O šarme sme už spolu neraz viedli dlhé debaty, je to veľmi široký pojem, o príťažlivosti žien by sme mohli rozprávať donekonečna. V každom prípade, to, že sa Ivan umiestnil v tejto súťaži, je skvelé. Čo k tomu dodať?“
(ea, kk, mk, bd, jb)
Nezastihli sme
K ankete sa do konca našej uzávierky nestihli vyjadriť Peter Bondra (momentálne hrá vo Washingtone) - skončil 6., Milan Mikulčík (je v Budapešti a nebol pri telefóne) - skončil 13., Henrich Krejča (nedostupný v Prahe) a Andrej Šeban (nedávno odišiel na mesiac do Nórska).
