tento duchovný a politický rozmach vyústil do krvavých masakrov v prvej a druhej svetovej vojne.
Minulosť je zabudnutá a nastúpili vznešené, jedinečné európske myšlienky zjednotenia, mieru, spolupráce, búrania vzájomných prekážok a všeobecného priateľstva.
Výsledkom je jednotný ekonomický priestor s množstvom príkazov a odporúčaní, diktát Európskej komisie - nového štátu v štátoch - budovanie neželaného superštátu, prerozdeľovanie veľkých súm multištátnych peňazí, samozvané a nereformovateľné poľnohospodárstvo požierajúce peniaze všetkých občanov. Konečným spoločným menovateľom je veľký rozmach bruselskej byrokracie, čo značí ustrnutie dynamiky vývoja na mŕtvom bode, zabetónovanie starých hodnôt a štruktúr.
Európska integrácia je skôr pokračovaním taktovky Francúzska za sparingovania Nemecka ako po takmer celé novodobé dejiny Európy než skutočným zjednocovaním. A ekonomické zjednocovanie skôr kopíruje myšlienky francúzskeho socializmu, ako potreby a záujmy európskych národov. Nepovšimnuté zostávajú tiež francúzske politicko-vojenské dobrodružstvá v Afrike, ktoré zatieňuje hlavne „americký a ruský imperializmus“. Dôsledky sú známe.
Často spomínanú a želanú jednotu - alebo spoločné korene - ľahko vyvráti fakt, že Holanďan a Slovák majú vnútorne bližšie k Američanovi ako k sebe navzájom. Dôvod je prostý: Severná Amerika je dieťaťom Európy, je vybudovaná na premiešaní a integrite európskych hodnôt. Amerika vyjadruje spoločného menovateľa všetkých Európanov, zrodeného v novom svete.
Živou vodou zjednocovania v Európe je závisť až nenávisť voči Američanom. Amerika je príčinou zla, zdrojom nízkej kultúry, ničiteľkou duchovných dejín a životného prostredia, vynálezcom násilia, kriminality mladistvých, bulvárnych médií, konzumného života atď. Európan je kultúrne nadradený svojím pôvodom a Američan je kultúrny barbar.
Pravdaže, spomínané fakty sú negatívami dnešnej doby a väčšinou boli odvodené a dovezené z Ameriky. Avšak Európa by sa mala pýtať, či práve tam nesmeroval jej duchovný vývoj, jej túžba po slobode, ktorá našla vyústenie a uplatnenie až v slobodnom svete Ameriky? Či samotní Európania netúžia po amerických hodnotách, akurát nevedia ako, respektíve sú vždy druhí?
Najevidentnejším faktorom vývoja v súčasnej Európe je strata vnútornej dynamiky a ekonomické zaostávanie. Výsledkom je dvojnásobná nezamestnanosť oproti Amerike. Európa namiesto podporovania podnikania vydáva stále nové rozhodnutia, odporúčania a smernice o tom, čo sa má a čo nie, čo je čo a čo nie. Zachádza to do takých absurdností, že nakoniec bude predpis o tom, čo je chlieb a aké rozmery má mať okno.
Americký recept na biznis je jednoduchý ako v športe: určíme si predmet hry, schválime pravidlá a určíme rozhodcu. Európa nezaostáva nielen v normálnom biznise, ale aj vo vede a v praktickom vzdelaní. Američania dobývajú vesmír, my sa pozeráme. A tak ďalej. Európa je chorá a zahníva zaživa. Ak chce prežiť, musí sa zmeniť.
Silnou a zároveň slabou stránkou Európy je jej rozmanitosť. Na jednej strane pestré a mnohovrstevné korene obohacujúce ľudskú skúsenosť, na druhej ťažké hľadanie spoločného menovateľa zjednotenia a identifikácie voči okolitému svetu.
Národ nie je len ideologickým pojmom, ale skutočným odrazom existencie určitého spoločenstva ako jednotnej entity. Američania ňou sú a Európania nie. Štáty sa v Európe pomaly rozpadajú na regióny a národy na etniká. IGOR DANIŠ
(Autor je odborným asistentom VŠ)
Európska integrácia je skôr pokračovaním taktovky Francúzska za sparingovania Nemecka ako po takmer celé novodobé dejiny Európy než skutočným zjednocovaním. A ekonomické zjednocovanie skôr kopíruje myšlienky francúzskeho socializmu, ako potreby a záujmy európskych národov
