Posledné hodiny ešte maltskí politici využili na predreferendovú kampaň. V La Vallete sa konalo veľké zhromaždenie prívržencov vstupu do únie.
FOTO- REUTERS
Maltské referendum má len odporúčací charakter, ale „voľba na Malte je dôležitá, pretože má psychologický domino efekt“, povedal pre agentúru Reuters nemenovaný diplomat z veľkej európskej krajiny. Ak neprejde na Malte, môžu ju nasledovať aj ďalší.
Posledné prieskumy verejnej mienky hovoria o tom, že podpora vstupu sa pohybuje od 49 do 51 percent, zhruba 20 percent voličov je proti vstupu. Zvyšok tvorí početná skupina nerozhodnutých. Práve na nich sa sústredila predreferendová kampaň.
Tábor zástancov vstupu, silne podporovaný vládnou Nacionalistickou stranou Edwarda Fenecha Adamiho tvrdí, že vstup do únie je pre Maltu nevyhnutný z ekonomických dôvodov, ale aj politického hľadiska. Ostrov je totiž akýmsi mostom medzi Európou a arabským svetom.
Odporcovia vstupu sa grupujú okolo opozičnej Labouristickej strany. Sú to hlavne roľníci, ktorých sklamala úroveň priamych platieb vyjednaných vládou, ale aj odborári či drobní podnikatelia.
Labouristická strana už raz zablokovala snahy Malty o vstup do únie, keď v roku 1996 po vyhratých voľbách pozastavila procesy vedúce k vstupu do bruselských štruktúr.
Labouristi nie sú za izoláciu Malty, razia skôr teóriu o partnerstve s úniou, nie o priamom členstve. Netaja sa ani tým, že ak by vyhrali septembrové voľby, mohli by anulovať zmluvu o pristúpení, ktorú sa s úniou chystá podpísať súčasná vláda.
Podľa internetového preriodika Euroobserver nebola maltská predreferendová kampaň zďaleka taká, ako by si predstavovala únia. Únia totiž presadzuje, aby prezentovala aj názory nesúhlasiace so vstupom do spoločenstva. Brusel posiela peniaze aj na financovanie „nie“ kampaní, na Malte sa to však nestalo. Celá kampaň mala charakter invektív a obviňovania z podvodov a pripomínala skôr predvolebnú kampaň.
Analytici upozorňujú, že prípadný nesúhlas takmer 400 000 Malťanov so vstupom do únie by mohol podobne naladiť aj občanov v krajinách, ktoré tiež Brusel označuje za euroskeptické. V tejto súvislosti hovoria hlavne o pobaltských štátoch, ale aj Poľsku či Česku.
Kombinácia maltského nie a štýlu komunikácie, ktorú vo vzťahu k budúcim členom predviedol francúzsky prezident Jacques Chirac, by tak mohla vážne narušiť vízie o bezproblémovom prerode európskej pätnástky na dvadsaťpäťku.
