strany by sa však usiloval. Dúfa, že Slovensko už pravoľavú vládu nebude mať.

Volebný líder sprostredkúva informácie práve cez médiá. Myslíte si, že ste mediálny typ?

„To si nemyslím. Televízni diváci postrehli, že veľmi často vybuchnem a som zachmúrený. To divák nemá rád. Ale divák zrejme nemá rád, ani keď sa niekto stále do kamery usmieva. Asi treba hľadať vyváženú pozíciu. Nejaké mediálne školenie by mi zrejme prospelo.“

Volebný líder je jednotkou pre voličov. Predseda strany je jednotkou dovnútra strany. Je dobré, aby bol volebným lídrom niekto iný ako predseda strany?

„V niektorých členských stranách Socialistickej internacionály je táto funkcia rozdelená. Administratívu strany má na starosti predseda a reprezentatívnu funkciu smerom k voličom zastáva niekto iný. O tomto riešení sa diskutuje v SDĽ a zjazd v novembri rozhodne aj o personálnych otázkach a o voľbe členov republikového výboru.“

Ak by vás za predsedu nezvolili, ale stali by ste sa volebným lídrom, v krátkej budúcnosti sa asi nevyhnete tomu, aby ste boli aj predsedom strany. Je to tak?

„Nazdávam sa, že rozdelenie funkcií môže byť len krátkodobou záležitosťou. Možno tak do nominačného zjazdu, ktorý bude nominovať kandidátov na poslancov. Logicky sa potom budem uchádzať aj o funkciu predsedu strany.“

Koncom mája zverejnila agentúra MVK prieskum dôveryhodnosti. Podľa neho voliči SDĽ najviac dôverujú Petrovi Weissovi. Vy nie ste ani v prvej desiatke. Necítite to ako hendikep?

„Hendikepom je už to, že doteraz som v politických funkciách v SDĽ nepôsobil. Vždy som oslovoval len určitú časť voličov. Prieskumy treba brať vážne, ale napríklad tie o hodnotení členov vlády hovoria, že po ministrovi zahraničia som druhým najdôveryhodnejším členom vlády.“

Kde vidíte príčiny prepadu popularity SDĽ?

„Napríklad do volieb sme išli s tým, že sa zasadíme za takú reformu verejnej správy, aby boli tri kraje plus Bratislava a rovnako tri vyššie územné celky (VÚC) a Bratislava. Čuduj sa svete, len čo sme sa dostali do vlády, vnútri SDĽ sa začalo manipulovať s mapou a kreslilo sa 14 a 17 VÚC. Na rokovaní vlády o počte VÚC som bol nakoniec jediný, kto bol proti 12 VÚC. Strana, ktorá niečo iné sľubuje vo volebnom programe, a keď príde na riešenie, na sľuby zabudne, nemôže byť dôveryhodnou. Sú to aj vplyvy balíčkov ekonomických opatrení a tie boli voči nášmu voličovi veľmi kruté.“

Ale nevyhnutné a SDĽ im istý čas odolávala.

„Časť z nich bola nevyhnutná. Odolávali sme z dôvodov rozdielnych názorov na ich prijatie. Ťažké srdce mám na zvýšenie DPH na potraviny, školské potreby a zdravotnícke materiály.“

Voliči podľa prieskumu centra Olofa Palmeho vnímajú problémovo práve morálny profil SDĽ a klientelizmus. Ako ste vnímali kauzy šéfa elektrární Štefana Košovana alebo vily Pavla Kanisa? Reagovalo vedenie SDĽ dostatočne?

„Reagovalo pomaly a nedostatočne. Ak sa ukáže, že tie obvinenia sú neopodstatnené, je povinnosťou predsedu strany zastať sa svojich ľudí. Akákoľvek strana musí urobiť nápravu skôr ako novinári. Žiaľ, v prípade Paľa Kanisa trvalo dva týždne, kým sa vedenie strany vôbec rozkývalo. Aj vystupovanie aktérov, osobitne Paľa Kanisa, bolo veľmi nešťastné.“

Bol tu aj prípad, ktorý sa dotkol vášho ministerstva. Firma Jozefa Buriša, člena republikovej rady SDĽ, vyhrala zákazku na dovoz 65-tisíc ton pšenice. To nevnímate ako prípad politického klientelizmu?

„Zákazku dostali aj iné firmy. Organizovalo sa to prostredníctvom fondu trhovej regulácie cez verejnú súťaž a neskôr užším výberom, lebo niektoré firmy, ktoré vyhrali v prvom kole, neboli schopné uzatvoriť zmluvy o dovoze. Firma pána Buriša, ak mám dobrý prehľad, tiež nedoviezla ani tonu obilia zo zahraničia. Mal len viac rečí ako skutkov. Ako obchodník sa nevyznamenal.“

Nervozita z nízkych preferencií je v SDĽ veľká. Myslíte si, že v istom období bol riešením aj odchod z vládnej koalície?

„V istom čase áno. V politike treba pre rozhodnutie vystihnúť čas. Ten je už za nami. Zvlášť, keď SDĽ vyhrala pri dvoch rozhodujúcich reformách – verejnej správy, aj keď s kompromisom a presadili sme reformu pracovného práva. Je veľmi významné, že sme posilnili pozíciu zamestnancov v tomto štádiu raného kapitalizmu na Slovensku.“

Chcete radšej návrat socializmu?

„Nie. Chcem krok dopredu, ale takéto spravovanie krajiny je nedôstojné voči občanom.“

To sú závažné slová. Sedíte v Dzurindovej vláde a prijímate s ňou rozhodnutia. Ako to tam vydržíte?

„Volič nám vyčíta, že sme nedokázali prijať účinné opatrenia proti korupcii, opatrenia na dovyšetrovanie káuz z čiernych kníh. Všetky strany koalície sľubovali, že sa urobí náprava privatizačných káuz. Žiaľ, zostalo to na polceste. Krajina nie je dobre spravovaná. Vždy sa tu vytvorí priestor pre zlatokopectvo – raz pre exekútorov, raz pre likvidátorov štátnych podnikov a raz pre správcov konkurznej podstaty.“

Známy bol prípad, keď ste žiadali navýšenie financií do štátneho rozpočtu pre rok 2000. V opačnom prípade ste hrozili odchodom z vlády. Nemyslíte si, že ako predseda strany už budete musieť byť lojálnejší k prípadnej vládnej koalícii, alebo predpokladáte, že vám tá razantnosť vydrží?

„Škoda, že sa štátny rozpočet bude prijímať predtým, ako sa bude na zjazde rozhodovať o lídrovi. SDĽ si vytýčila určité priority. Ak nemá vedenie strany trvať na dodržaní týchto priorít, tak potom je opäť čas prehodnotiť vzťahy s koaličnými partnermi. To nie sú priority SDĽ, ale priority tohto štátu.“

V istej chvíli však musíte pristúpiť aj na kompromis. Nie?

„V súkromnom a ani vo verejnom živote si nemôžem postaviť hlavu a za mnou priepasť. Politika je priestor, kde sa kompromisy prijímajú, ale zdravé. Mnohé reštriktívne opatrenia, ktoré táto vláda urobila, boli zbytočné. Mnohé aj nevyhnutné, napríklad cenová náprava energií. Miera záťaže by sa mala rovnomernejšie rozdeliť na vlastníkov a ak ktosi vlastní len pracovnú silu, záťaž na neho by mala byť nižšia. Vláda vyšla v ústrety podnikateľskej sfére, najmä vlastníkom kapitálu. Žiaľ, daňová politika pravicových strán spôsobila, že Slovensko má vyšší príjem z dane fyzických osôb ako z dane právnických osôb. To je veľký paradox.“

Súhlasíte s poznámkami, že príchod Pavla Koncoša posunie SDĽ extrémne doľava?

„To sú táraniny. Mám silné sociálne cítenie. Do roku 1994 som bol aj predsedom družstva, medzitým istý čas ministrom pôdohospodárstva. Riadil som družstvo, a teda aj za socializmu podnik, kde bola nepomerná voľnosť v rozhodovaní v plánovitom systéme riadenia. Chvalabohu, táto voľnosť mi zostala. Vychádza z určitých koreňov na vidieku. Mnohí ma označujú za vidiečana, ktorý chce robiť veľkú politiku. Som však hrdý, že mám korene na vidieku. Som zástancom liberalizmu pre človeka pred slobodou kapitálu. Kapitál musí byť usmerňovaný, potom môže mať občan slobodu.“

Aký je váš vzťah ku KSS. Uvažujete o spolupráci KSS a SDĽ?

„Neviem, či je reálne uvažovať o spolupráci. Treba si uvedomiť, že práve SDĽ svojou politikou spôsobila, že KSS sa dostala do povedomia aj mnohých mladých ľudí. Občas čítam na stránkach Slova pojednania z pera mladých študentov politológie, z ktorých vyplýva, že majú bližšie ku KSS ako k SDĽ. Ak takto mladý človek rozmýšľa, je to dôvod na zamyslenie v SDĽ.“

Budete sa aspoň usilovať o získanie voličov KSS?

„SDĽ bude asi ťažko získavať voličov KDH.“

Neodplašíte si tým, že oslovíte voličov KSS, sociálnodemokraticky zmýšľajúcich sympatizantov? Možno potešíte nového lídra sociálnej demokracie Ľudomíra Šlahora.

„Som veľmi zvedavý, ako si bude počínať sociálna demokracia. Pán Šlahor je fundovaný človek a vhodný partner na spoluprácu. Do budúcich volieb je priestor na uvažovanie o predvolebnej koalícii so sociálnou demokraciou. Ona si však musí urobiť poriadok doma. Ak z troch poslancov sociálnej demokracie chce každý niečo iné, to ako keby som si chcel svoje tri vlasy učesať na pútec.“

Ako člen vlády ste boli proti preletom lietadiel NATO ponad Slovensko. Je dôležité, aby sa Slovensko stalo členom NATO?

„Nielen prelety, ale aj bombardovanie Juhoslávie odsúdili viacerí politici. Z vlády sme boli proti dvaja spolu s pánom Čarnogurským, ale aj politici z členských štátov NATO. Dejiny Slovenska a strednej Európy sú s EÚ alebo bez EÚ. A únia je spojená s NATO. Takže, ktorýkoľvek občan ak má pocit zodpovednosti voči svojej rodine, nemá iné východisko. Môžeme si myslieť, čo chceme o štruktúrach NATO, ale je to fakt, ktorý treba ako geopolitické siločiary vnímať.“

Malo by sa uskutočniť referendum o vstupe do NATO?

„SDĽ prijala takéto rozhodnutie ešte na svojom druhom zjazde.“

Situácia sa však zmenila a Pavol Kanis ako minister obrany hovoril o vstupe do NATO bez referenda. Viete o tom?

„Kolega Kanis je síce veľmi šikovný v politike, zvykol o sebe hovoriť, že vidí za roh, ale veľmi často menil názory na rozhodujúce veci. Nazdávam sa, že je to taká zložitá vec, že občania sa k tomu musia vyjadriť. Ide o osudy ľudí.“

Ste zástancom pomalého alebo rýchleho vstupu do Európskej únie?

„Mrzí ma euroskepticizmus najmä v krajinách EÚ. Aj keď sa u nás alebo v Čechách objavujú hlasy o opatrnosti k vstupu, prieskumy sú jednoznačné. Členstvo v EÚ je nevyhnutné. Rovnaký názor mám aj ja. Treba sa však dôsledne pripraviť. Som členom vlády, ktorý je často aktérom polemík. Prístupový proces veľmi často zužujeme na prijímanie legislatívnych noriem. Ale vstup do EÚ znamená aj budovanie inštitúcií. Ak chceme čerpať prostriedky z fondov spoločnej poľnohospodárskej politiky aj pre Slovensko, nevyhnutne musíme mať platobnú agentúru, intervenčnú agentúru, vybudovanú správu na kontrolu potravín. Slovensko musí mať integrovaný administratívny kontrolný systém. To je obrovsky zložité pôsobenie inštitúcií.“

Aké sú vaše vzťahy s vaším predchodcom Petrom Bacom z HZDS?

„Z hľadiska odborných prístupov sa v mnohých veciach zhodujeme. V politike by som ich nazval neutrálnymi.“

Je to len mýtus alebo pravda, že po odchode Róberta Fica ste v SDĽ akýmsi symbolom vzdoru, ktorý vie povedať – viac Maďari nedostanú?

„Dôrazne protestujem proti slovám – viac Maďari nedostanú. Prísne vidím rozdiel medzi Maďarmi ako občanmi tejto republiky a stranou SMK.“

Takmer všetci Maďari na Slovensku volia SMK.

„To je iná vec. SMK si hrá do kariet so SNS. Oni sa podporujú svojimi extravaganciami, aj sa milujú. Na Slovensku nebude dobre, kým budú vznikať strany na etnickom princípe. Som človek, ktorý má hlboký vzťah k národu a vážim si takýto vzťah aj u môjho vedúceho úradu Varjú Jánosa, ale národná hrdosť nesmie prekryť občianske princípy.“

Bolo pre SDĽ dôležité, aby uhrala pre seba post ministra pôdohospodárstva, lebo veľký záujem oň mala práve SMK?

„Pre SDĽ bolo dôležité, aby sa skončilo s rozbíjaním v poľnohospodárstve. Toto odvetvie prežilo traumu. Mojím krédom je tvoriť. Nebolo to kvôli Koncošovi, mám dosť kolegov, ktorí by mohli zaujať post ministra pôdohospodárstva.“

Koalíciu dlho traumatizoval spor o prevod vlastnícky neidentifikovateľnej pôdy. Vnímali ste to ako spor SDĽ a SMK, alebo ako jeden z problémových bodov vládneho programu?

„Ten spor sa vyostril ako spor SDĽ a SMK. Má však svoje reálne dôvody. Na Slovensku je viac ako 3,5 milióna parciel. Vlastníctvo pôdy je rozdrobené a vo vlastníckych vzťahoch k pôde sa urobilo niekoľko reforiem, z ktorých sa ani jedna nedotiahla. Je bežné, že na niektoré parcely sú dvaja vlastníci, niekde aj traja a žiadna obec by takéto problémy nebola schopná riešiť. To môže len inštitúcia s celoštátnou pôsobnosťou so zapojením obcí. V konečnom dôsledku to riešenie musí byť pod jednou strechou.“

V súvislosti s pôdou ste zaujali výrokom: Pôda je ako žena, kto ju obrába, tomu patrí. Oľga Keltošová vás s týmto výrokom poslala naspäť na družstvo. Nehanbíte sa dnes zaň?

„Bol to výrok tak trochu so zveličením. Ženám som sa ospravedlnil. Za tento výrok sa nehanbím. V prostredí, v ktorom bol vyslovený, bolo to na zhromaždení poľnohospodárov, mal svoje miesto a v tom čase vystihol problém, ktorý sa riešil.“

Chceli by ste si ešte niekedy zopakovať vládnutie v takejto zostave politických strán?

„Dúfam, že sa politická scéna vyprofiluje a Slovensko nebude mať pravoľavú vládu.“

Je pre vás prijateľné povolebné zoskupenie HZDS, SDĽ a Smer?

„Na tieto otázky nebudem odpovedať. To ukážu výsledky volieb.“

IGOR STUPŇAN