Bývalý americký prezident Bill Clinton vraj neočakával, že sa Izrael a Palestínčania v Camp Davide dohodnú. Summit, ktorý sa pred rokom 26. júla skončil bez dohody, je vo všeobecnosti považovaný za predohru intifády, ktorá sa začala v Jeruzaleme o dva mesiace neskôr a trvá dodnes.

„Ľutujem, že som spustil túto vec na Blízkom východe. Ale neviem, čo iné som mohol robiť,“ povedal Clinton podľa Jeruzalem Post krátko pred odchodom z úradu.

Démonizovaný summit

Neúspech Camp Davidu je často démonizovaný a „nie“ palestínskeho vodcu Jásira Arafata dohode s Izraelom na báze najširšieho kompromisu, aký mu mohla izraelská politika ponúknuť, sa chápe ako signál, že sa vydal cestou násilia. „Mier je nemožný, pokiaľ je pri moci Arafat,“ povedal nedávno bývalý izraelský premiér Ehud Barak pre Newsweek.

Požiadavky Palestínčanov sa odvtedy nezmenili: žiadajú vytvorenie nezávislého štátu s hranicami spred roka 1967, s Jeruzalemom ako hlavným mestom a návrat utečencov. Barak im v Camp Davide ponúkol väčšie územie než ktokoľvek pred ním a bol ochotný podeliť sa aj o východný Jeruzalem. Problém nebol ani tak v samotných návrhoch, ako vo všeobecnej nedôvere a pocite Palestínčanov, že sú pod nátlakom Izraela a USA.

Clinton obviňoval Arafata aj Baraka

Usporiadanie summitu nebolo unáhlené. Na otvorenie tých najťažších záležitostí izraelsko-palestínskych vzťahov, ako sú Jeruzalem alebo utečenci, bol najvyšší čas. Celá atmosféra okolo neho sa však vytvárala tak, akoby išlo o jedinú historickú šancu.

Clinton na jeho konci pripísal vinu Arafatovi. Keď mu počas posledných dní v Bielom dome Arafat zatelefonoval a povedal – „Ste veľký človek“, Clinton odpovedal – „Čerta starého. Som kolosálny babrák a vy ste ho zo mňa urobili“.

V súkromí však obviňoval aj Baraka a kritizoval jeho taktiku. „Vo vojne máte viac skúseností, ale ja som dlhšie v politike a zo svojich chýb som sa už poučil,“ povedal Clinton podľa denníka Interantional Herald Tribune Barakovi.

Mierový proces bol v očiach Palestínčanov pomalý. Problém bol aj v Izraeli: už pred summitom sa Barakovi rozpadla vláda a vlastne ani nemohol zaručiť, že bude Izrael rešpektovať to, čo on podpíše.

Izrael a Palestínčania sa v Camp Davide vydali tým správnym smerom – len nemali čas, aby začatý obchod dokončili. Aj po zlyhaní summitu rokovania pokračovali – Arafat cestoval po svete, aby si ujasnil, aký je názor jeho spojencov. Potom sa na konci septembra rozpútalo peklo.

Odvtedy sa nový izraelský premiér Ariel Šaron dištancoval od Barakovho projektu tak, ako sa Bush dištancoval od Clintonovho.

Spojené štáty teraz len čakajú, kým sa po desiatich mesiacoch násilia situácia upokojí – až potom má zmysel začať plniť tzv. Mitchellov plán. Je dosť možné, že čakajú zbytočne.

Rok po

Keby sa Camp David skončil dohodou, nikto nezaručí, že by sa situácia nevyvíjala presne rovnako. Palestínčania by výsledky summitu zrejme okamžite nepocítili a frustrácia z mierového procesu by bola rovnaká.

Rok po Camp Davide je obetí na oboch stranách už viac ako 600, a ešte stále pribúdajú. Summit bol historický v tom zmysle, že nadviazať na bod, v akom sa Barak a Arafat na jeho konci rozlúčili, už nie je možné. Treba začať nanovo. Celkom od začiatku. KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ