ím zo všetkých dostihov.

Kde siaha história týchto pretekov?

Odkiaľ pochádza ich názov?

V ktorých krajinách majú tradíciu?

Anglicko: O názve rozhodla minca

Začalo sa to v Anglicku. Tam v roku 1778 gróf Edward Stanley z Derby zorganizoval na počesť manželky dostihy pre ročné kobyly. O rok neskôr dostali názov Oaks – podľa zámku neďaleko Epsomu, kde mal Edward Stanley svadbu. Dostihy vyhrala Bridget v majetku lorda Derbyho, čím zapísala jeho meno nezmazateľne do histórie klasických dostihov. Úspech Oaks predčil všetky očakávania, a tak sa organizátori rozhodli, že o rok zorganizujú ďalšie dostihy. Na tých však už mali spoločne štartovať trojročné kobyly i žrebce.

Zostala jediná otázka: ako dostihy pomenovať? Kandidátov na prepožičanie mena bolo viac, do finále však postúpili len dvaja: lord Derby a turfman sir Charles Bunbury. Pretože obaja boli gentlemani a nechceli jeden druhého uraziť, dohodli sa, že rozhodne minca.

Keď minca dopadla na zem, bolo to jasné. Najslávnejšie a najprestížnejšie dostihy anglických plnokrvníkov dostali názov Derby. Prvý ročník The Derby Stakes, ktorý sa bežal na vzdialenosť jednej míle, vyhral favorizovaný ryšiak Diomed v majetku sira Bunburyho. To aspoň trochu zmiernilo bolesť turfmana z toho, že dostihy nenesú jeho meno.

Francúzsko: Osobitný dekrét na konanie dostihov

Prvá doložená správa o „pretekoch koní na anglický spôsob“ vo Francúzsku pochádza z roku 1683. Konali sa na pláni Archéres a ich víťaz si odniesol striebornú misu. Neskôr sa cisár Napoleon Bonaparte touto zábavou nadchol natoľko, že v roku 1805 nariadil konanie dostihov osobitným dekrétom.

Významnou osobnosťou francúzskeho turfu bol lord Henry Seymour. Zaslúžil sa nielen o založenie Spoločnosti na zlepšovanie konských plemien a plemennej knihy, ale zúčastnil sa aj na výbere Chantilly ako mesta, kde sa mali etablovať klasické dostihy.

Prvé derby pod názvom Prix du Jockey Club sa konalo v roku 1836. Z desiatich prihlásených koní sa na štart postavilo len päť, ktoré na pravé poludnie vybehli na 2500 metrov dlhú trať. V cieli bol prvý žrebec Franck. Lordovi Seymourovi zarobil 5000 frankov a zároveň mu zabezpečil slávu prvého majiteľa víťaza francúzskeho derby.

Uhorsko: Pri kolíske bola Bratislava

Chýr o turfe sa rýchlo šíril do celého sveta. Dostal sa aj do obce Urmín neďaleko Nitry, kde v roku 1814 usporiadal gróf Jozef Huňadi prvé dostihy na území Uhorska. Štartovali však na nich len orientálne kone z jeho žrebčína.

Až o dva roky neskôr sa na simmeringskej planine pri Viedni predstavili anglické plnokrvníky. V tom istom roku sa uskutočnil aj historický match plnokrvníkov Anthonia a Grimalkina v Kopčanoch pri Holíči, a tým sa na území Uhorska začala v chove koní éra vplyvu anglického plnokrvníka.

V nasledujúcom desaťročí sa o popularizáciu dostihov snažili najmä uhorskí zemepáni na čele s grófmi Sečénim, Huňadim a Esterházim, dlho však narážali na odpor na viedenskom cisárskom dvore. Podarilo sa im ho prelomiť až v roku 1826, keď v Bratislave zorganizovali veľký míting, ktorý znamenal ďalšie napredovanie turfu na tomto území.

O 40 rokov neskôr sa v bratislavskom hostinci U zeleného stromu (dnešný hotel Carlton) stretli vtedajší lídri turfu a rozhodli sa založiť Rakúsky Jockey Club. Ten hneď po tzv. rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1868 vyvinul veľké aktivity na organizovanie klasických dostihov.

Prvými boli Trial Stakes, ktoré sa v rokoch 1868-1878 bežali v Bratislave, nasledovalo Österreichisches derby. Na štart nastúpilo šesť koní, prvý v cieli bol žrebec Vyšehrad v sedle s anglickým džokejom Osbornem.

Nemecko: Korene pri Baltickom mori

V Nemecku sa prvé dostihy uskutočnili v mestečku Doberan. Tam, v tesnej blízkosti Baltického mora založil v roku 1822 veľkovojvodca z Mecklenburgu-Schwerinu Doberanský dostihový spolok. Na tamojšej dostihovej dráhe sa potom až do roku 1939 pravidelne každý rok v auguste konali dostihy.

V čase najväčšej slávy štartovala v Doberane aj nikdy neporazená uhorská kobyla Kincsem. Boje o nemeckú „modrú stuhu“ sa začali v roku 1869 na hipodróme v Hamburgu. Jej prvým držiteľom sa stal v Anglicku narodený žrebec Investment.

Dodnes sa len jedinému koňovi podarilo získať nemeckú „trojkorunu“. Bol to Königstuhl, ktorý v roku 1979 vyhral všetky tri potrebné klasické dostihy (Henkel Rennen, derby a St. Leger), čo je v rámci svetového turfu rarita.

Austrália: Derby v tieni handicapu

V Austrálii sa prvé dostihy konali v Sydney v roku 1810. V roku 1825 založil sir Thomas Brisbane riadiaci turfový orgán Nového Južného Walesu Sydney Turf Club a odvtedy sa protinožci celkom oddali tomuto športu. Takmer v každom meste vyrástli hipodrómy a s nimi aj regionálne riadiace dostihové inštitúcie, ktoré sa po vzore Angličanov snažili založiť tradíciu klasických dostihov.

Prvé derby sa bežalo vo Flemingtone v roku 1851, potom sa o modrú stuhu začalo zápoliť v každom zo šiestich štátov Austrálskeho zväzu.

Za najbohatšie sa vzhľadom na najvyššiu dotáciu považuje West Australian Derby, ktoré vzniklo v roku 1873.

Najvýznamnejšími austrálskymi dostihmi sú však Melbourne Cup. Tieto dostihy na 3200 m sa bežia ako handicap. Dodnes neprekonaným rekordérom v nesení hmotnosti je päťročný žrebec Carbine, ktorý mal pri svojom víťazstve v roku 1890 na chrbte naložených 66 kg.

USA: Dostihy s ružami

Najväčšou svetovou turfovou veľmocou sú Spojené štáty americké, kde je v súčasnosti najviac anglických plnokrvníkov a ročne sa tam koná najväčší počet dostihov.

Začiatky amerického turfu sa datujú do konca 18. storočia, keď sa do USA doviezli prvé anglické plnokrvníky.

Baštou rozvoja amerického turfu sa stal štát Kentucky. Okolie Lexingtonu s výskytom „modrej trávy“ je od tých čias liahňou špičkových dostihových koní. V istom louisvillskom záhradníctve pestujú dokonca špeciálny druh ruží American Beauty, z ktorých kvetinári každý rok začiatkom mája uvijú živú prikrývku a stewardi ju potom na hipodróme Churchill Downs položia na chrbát štvornohého víťaza Kentucky Derby.

Prvým víťazom týchto najslávnejších a najprestížnejších amerických dostihov sa stal žrebec Aristides, ktorý svojmu majiteľovi McGrathovi zarobil na tie časy nezanedbateľnú sumu 2850 dolárov.

Rusko: 37 opakovaných štartov

Za zakladateľa ruského turfu sa považuje knieža Alexej Orlov, ktorý začal v sedemdesiatych rokoch 18. storočia dovážať do svojho žrebčína v Chrenovom kone z Anglicka. Počas niekoľkých rokov vybudoval jeden z najväčších plnokrvných žrebčínov vtedajšieho sveta. V roku 1785 začal na Donskom poli pri Moskve organizovať dostihy, vďaka ktorým sa ruský chov rýchlo vzmáhal.

Po smrti Orlova však turfový život v Rusku ustal a oživil sa až po roku 1825, keď vznikla Spoločnosť pre konské dostihy. Tá za nové miesto konania výkonnostných skúšok vybrala mesto Lebedian. K nemu sa potom pridala Moskva, Tula, Novočerkask a Carskoje Seľo.

V druhej polovici 19. storočia ovládli ruský turf anglické plnokrvníky narodené v Poľsku. Nebolo to inak ani na inauguračných dostihoch o „modrú stuhu“ v Moskve v roku 1886, ktoré dostali názov Všeruské derby. Mali neuveriteľne vysokú dotáciu – 18 000 rubľov, o ktorú bojovalo trinásť koní. Trvalo vyše 50 minút, kým vybehli na trať dlhú 2400 m, pretože štart sa musel 37 ráz opakovať. Napokon ani rozhodcovia nedokázali súboj rozhodnúť v prospech jediného koňa a na listinu víťazov zapísali mená dvoch žrebcov.

Po uchopení moci boľševikmi turf v novovzniknutom Sovietskom zväze takmer zanikol. O jeho renesanciu sa zaslúžil až veliteľ Červenej jazdy maršál Buďonnyj, ktorého pričinením sa v roku 1924 bežalo v Chrenovom prvé sovietske derby. Jeho víťazom sa stal beluš menom Red Terror.

Nasledujúce dostihy o modrú stuhu sa už konali na Centrálnom hipodróme v Moskve, odkiaľ sa po rozpade ZSSR presťahovali do Piatogorska.

Prvé česko-slovenské derby

Po vzniku prvej Československej republiky sa turfovej moci v novom štáte chopila Praha. Na Slovensku totiž všetky plnokrvné žrebčíny zanikli a z voľakedy významných stajní sa zachoval len chov v Gombe. Navyše, hipodróm v Petržalke schátral, takže na Slovensku nebolo kde usporiadať regulárne dostihy.

V marci 1919 sa v pražskom hoteli Saský dvůr uskutočnila zakladajúca schôdza Čs. Jockey Clubu, ktorý si vytýčil tri hlavné ciele: vybudovať a povzniesť chov plnokrvných a polokrvných koní organizovaním cvalových dostihov, podporiť zemský chov koní organizovaním výstav a prehliadok a založiť plemennú knihu anglického plnokrvníka.

Prvé československé derby sa konalo v roku 1921 v pražskej Veľkej Chuchli. Na štarte bolo sedem žrebcov a kobýl, zvíťazil Boxerl II. s džokejom J. Vinzenzom z nemeckej stajne B. Müntzera.

Prvý slovenský úspech na čs. derby zaznamenala v roku 1924 odchovankyňa žrebčína Gomba kobyla Cleopatra, ktorá vyhrala modrú stuhu v čase 2:39 minúty.

Na prvý úspech slovenskej stajne však bolo treba čakať ešte ďalších 30 rokov. V roku 1954 triumfoval reprezentant stajne PÚ Prešov Symbol, ďalej ňou boli ovenčení Blyskač (1956), Cent (1959), Lyon (1962), Myjavan (1965) – všetko z PÚ Motešice, potom Hviezdar (1971) a Bohatier (1977) – obaja z PP Šamorín a v 1988 Arva z PP Topoľčianky.

Slovenská premiéra s Lesterom Piggottom

V Slovenskej republike mali dostihy s názvom derby premiéru v nedeľu 18. júla 1993. Starohájsky hipodróm zaplnilo vtedy desaťtisíc divákov. Na pravý breh Dunaja zavítala totiž aj živá jazdecká legenda, fenomenálny anglický džokej Lester Piggott. Ten počas svojej kariéry vyhral len v Anglicku tridsať klasických dostihov a z hipodrómov v Anglicku, Írsku, Nemecku, Taliansku, Španielsku a Švédsku odchádzal dvadsaťtri ráz na chrbte koňa ovenčeného vavrínovým vencom s modrou stuhou derby-víťaza.

K týmto triumfom pridal v Bratislave ďalší, keď víťazne priviedol do cieľa tmavého hnedáka Zimzalabima, zverenca Barryho Hillsa reprezentujúceho stajňu QuoVadis.