Knihu Davea Eggersa Srdceryvné dílo ohromujícího génia vydalo pražské Argo. FOTO – JAMES LEYNSE
Nová hviezda najmladšej americkej prózy. Dave Eggers a jeho román mladosti Generácie XMama ani otec nežijú, tesne po sebe zomreli na rakovinu. Dvadsaťjedenročný Dave sa musí starať o Topha, ktorý má osem. Je to kronika vopred ohláseného chaosu. Ale vôľa nestratiť sa v šialenom svete nakoniec vyhrá. Dave Eggers vyrozprával vlastný príbeh a svojím uvoľneným parlandom k tomu podal reprezentatívny obraz toho, ako rastie súčasná americká mládež – na príklade Chicaga. Čudné, ale je to tak.
Existujú romány, ktoré ohrozujú manželstvá. Moja žena ma mala po troch dňoch dosť. Dosť manžela, ktorý zmizol v románe ako v tajnej izbe. Takého, ktorý sa s ňou prestal rozprávať, prestal takmer jesť a väčšinu času ležal v posteli a občas sa zmietal v záchvatoch smiechu, ktoré v nej vzbudzovali strach a hrôzu. Za moje správanie mohla kniha Dava Eggersa A Hearthbreaking Work of Staggering Genius (v češtine vyšla ako Srdceryvné dílo ohromujícího génia).
Sami doma
Srdcervúce dielo ohromujúceho génia nie je nevinná kniha. Je to obluda. Hoci obluda, ktorej sa radi dáte zhltnúť a stráviť. A keď človek z tej obludy na jej zadnom konci nakoniec vypadne, má za sebou čitateľské dobrodružstvo zvláštneho druhu.
Dave Eggers rozpráva svoj vlastný príbeh: má dvadsaťjeden rokov, rodičia mu umreli na rakovinu v rozpätí len piatich týždňov. Srdcervúce dielo ohromujúceho génia je aj preto také nehanebne dobré, lebo Eggers z tohto príšerného príbehu spraví opak dojemnej trúchlohry.
Stručnosť, presnosť a komika sú jeho zbraňami proti hrôze, ktorá sa vlastne vôbec nedá opísať. Prvých päťdesiat strán – točia sa okolo matkinho chradnutia – je desivo skvelých. Odstup a chladný tón vyvolávajú dych vyrážajúcu intenzitu. Dave Eggers sa chráni tým, že postupuje ako ľadovo studený vojnový spravodajca. Tento rozprávačský postoj nemá nič spoločného s cynizmom: Eggers musí stlačiť vysokú prevádzkovú teplotu svojej látky, inak by sa mu pod rukou rozplynula do vzduchu, musí tému zmraziť.
Tieto vstupné scény majú citovú nahotu, pred ktorou má čitateľ sklon zdvorilo a v rozpakoch sa odvrátiť ako pred niečím obscénnym. Lenže Eggers píše prózu, ktorá toto nepripúšťa. A tak sa skloníme spútaní hrôzou z rodinných scén v domčeku na predmestí Chicaga ako nad izbičkou pre bábiky, ktorú obchádza mor. Po smrti rodičov štyria súrodenci predajú dom, Dave Eggers sa s malým bratom Tophom odsťahuje do San Francisca a stane sa jeho jediným rodičom.
Dve siroty na ceste do života, do sveta dospelých: „Každý deň sme si ukladali, čo nám patrí, každý deň nám bude treba splatiť, čo nám dlžia, čo sme si zaslúžili aj s úrokmi, aj s bonusom posratých ohľadov – niekto nám niečo dlhuje, dopekla – a preto naše očakávanie nemá hraníc, chce všetko, jednoducho všetko.“ To, čo Eggers líči na nasledujúcich štyristodvadsiatich stranách, je život heterosexuálneho mužského obyvateľa veľkomesta typu Generation X medzi dvadsiatkou a tridsiatkou, ktorý poznáme z tuctov románov zo súčasnosti, televíznych seriálov a filmov. Jediný rozdiel oproti týmto biografiám osvetleným do posledného zorného uhla je okolnosť, že Eggers je zodpovedný za brata.
To, že príbeh sledujeme, akoby opisoval čosi úplne nové a neznáme, spočíva, prirodzene, v tom, ako nám ho Eggers rozpráva. Srdcervúce dielo ohromujúceho génia presahuje hranice žánru, nedrží sa pravidiel a vykračuje si tak hravo a bezstarostne ako máloktorý román predtým. Napríklad rozhovor s matkou Tophovho spolužiaka má formu scenára vrátane nôt melódie vety, ktorú prednáša zbor rodičov: „Aký ste vy dobrý brat!“
Románu je predoslaných 43 strán smerníc, odporúčaní, slov uznania, ako aj diagramov a zoznamov, ktoré mnohorakým spôsobom rušia a stavajú na hlavu rafinovanú hru, ktorú Eggers hrá so svojou fikcionalizovanou autobiografiou.
Úvodný pohovor na šou MTV The Real World je do knihy natlačený v podobe šesťdesiatstranového dialógu. V tom dialógu nájdete pasáže, ktoré mieria rovno do srdca literárnej motivácie Dava Eggersa: „Dal som ti dosť? Odmeň ma. Pusť ma do televízie. Som tam? Zlomil som ti srdce? Mal som dosť smutný príbeh? Viem, ako to funguje. Porozprávam ti tieto veci a ty mi dáš scénu. Tak daj mi tú scénu. Sľubujem, že budem dobrý. Budem smutný a budem plný nádeje. Ja som cesta. Ja som tlčúce srdce.“
Na otázku producentky, prečo by chcel byť v šou The Real World, Dave Eggers odpovedá: „Lebo chcem, aby všetci boli svedkami mojej mladosti.“ Presne to robí jeho román: robí z nás svedkov americkej mladosti súčasnosti.
Samozrejme, že tento román to navzdory všetkej svojej hravosti myslí vážne, smrteľne vážne. Jeho irónia stojí v službách úprimnosti. Tu sa neriešia nijaké povrchné bezvýznamnosti. Dave Eggers nám znovu a znovu dovoľuje nazrieť, že pôda, na ktorej sa pohybuje a na ktorej je postavený jeho príbeh, je neistá.
A tak strata rodičov permanentne svieti ako vzdialená búrka za jeho textom a pripomína nám, že katastrofa sem môže vpadnúť kedykoľvek.
Facka pop-pisateľom
Srdcervúce dielo ohromujúceho génia je fackou do blazeovaných tvárí mladých flákačov pop-pisateľov, čo majú vždy poruke premúdrelú znudenú odpoveď. Vedia síce, čo je pohŕdanie, ale nevedia už, čo je zúrivosť a hnev. V rúchu tohto humoristu zabávajúceho svoje publikum divokými kotrmelcami skrýva sa terorista a atentátnik. Medzi týmito riadkami kypí vriaca zúrivosť, vriaca preto, že kniha skúma spomienky, ktoré sú takmer neznesiteľné.
Okrem prvej kapitoly sa Srdcervúce dielo ohromujúceho génia rozpadáva na svoje jednotlivé konštrukčné súčasti. No bolo by absurdné vyčítať to Eggersovi. Román na každej strane vykladá, že jeho cieľom nie je vydať uzavretý celok: „Lešenie mám rád rovnako ako budovu. Najmä keď je toto lešenie svojím spôsobom pekné.“
Písanie Dava Eggersa sa neživí románovou tradíciou devätnásteho storočia, je reakciou na zmenené kultúrne povedomie Ameriky a je zakotvené v súčasnej realite – tak pevne, ako to len médiá virtuality umožňujú. Prichádza príslušne zlomkovité, roztrieštené a nehotové.
Výmena
V Spojených štátoch je Dave Eggers, medzitým už tridsiatnik, dávno hviezda. Je to dané aj jeho virtuóznym zaobchádzaním s médiami. Cez internet kŕmi a obsluhuje spolu s priateľmi kultúrnu scénu, ktorá mu už teraz, po chvále literárnych kritikov dodáva aj undergroundovú vierohodnosť. Rešpekt týchto skupín si navyše zabezpečuje aj prostredníctvom McSweeneys, literárneho štvrťročníka, ktorý vychádza ako časopis z čias osvietencov a prináša literárne texty a obskúrne eseje a je dosť absurdný na to, aby bol „hip“.
Jeho rafinovaná hra medzi odmietaním a maximálnou mediálnou prítomnosťou funguje: v Spojených štátoch bol jeho román bestsellerom. Paperbackové i filmové práva sú už predané za obrovskú sumu.
Po mesiacoch jednohlasného súhlasu sa už hlásia aj prvé kritické hlasy: rozhovor s Beth, Davovou sestrou, ktorá vrhá na jeho autobiografický román celkom nové svetlo, keď tvrdí, že Dave sa o Topha vôbec a ani náhodou nestaral sám.
V americkej literatúre už tiež došlo ku generačnej výmene. Samozrejme, autori ako Philip Roth, John Updike, Paul Auster, Jayne Anne Phillipsová či Stewart O‘Nan stále píšu nezvyčajné romány a často nimi vzbudzujú rozruch. A, samozrejme, takým kategóriám sa vzpierajú výnimoční spisovatelia ako Don DeLillo, Thomas Pynchon alebo Denis Johnson.
Nová generácia autorov pritom prevádza americký román ponad prah dvadsiateho prvého storočia. Do tejto novej generácie Davida Fostera Wallacea, Lorrie Moorovej, Ricka Moodyho a Jonathana Lethema treba pridať nové meno: Dave Eggers.
HANSJÖRG SCHERTENLEIB
