Keď Stanovi Dančiakovi niekde niečo zachutí, vypýta si recept a potom ho vyskúša doma.
Herec Stano Dančiak síce nevarí každý deň, ale keď mu niekde niečo zachutí, vypýta si recept a potom ho vyskúša aj doma. Má tak niekoľko ,,parádnych“ jedál, ktoré občas pripraví pre rodinu či kamarátov. Najčastejšie je to roštenka na hríboch, ale vie uvariť aj všeličo iné. Určite aj preto, že sa v kuchyni motal už ako chlapec.
,,Moja mama mala problémy s pravou rukou. Nemohla dobre hýbať prstami, takže keď som chcel ísť hrať napríklad futbal, povedala dobre, ale najskôr mi pomôžeš pri varení. Čistil som zemiaky, niečo nastrúhal, niečo preniesol, priniesol. V nedeľu som s ňou takto strávil niekedy skoro celý deň. A postupne ma začalo zaujímať, čo sa ako robí. Mama bola vynikajúca kuchárka, varila napríklad výbornú hovädziu polievku. Hoci sme ju neskôr robili presne podľa jej receptu, nikdy to nebolo ono.“
Varený močing namiesto pečenej bravčoviny
Keďže zásady zdravej výživy sa stále menia, Stano Dančiak sa radšej riadi vlastnou chuťou.
,,Raz máme jesť jedno vajce denne, inokedy zasa iba týždenne. Ak chcete takéto zásady dodržiavať, pomaly im treba podriadiť celý život. Ráno môžete vypiť napríklad iba vodu či ovocnú šťavu, potom pol hodiny nič, potom zasa pohár vody, môžete jesť iba presne určené druhy vločiek. Na to som nikdy nebol.“
Na rozdiel od minulosti mu už veľmi nechutia ťažšie, mastnejšie veci.
,,Dám si do úst oškvarky, a už mi to nič nehovorí. Alebo – pred rokmi som miloval tresku. Keď som si ju ešte zmiešal s rybím šalátom, bola to lahoda. Dnes sa mi stačí na to iba pozrieť.“
Stano Dančiak si myslí, že to súvisí aj s vekom.
,,Kedysi som mal strašne rád pečené mäso. Poriadne mastné, ťažké. Ako chlapec som sa naň vždy tešil, aj v noci som šiel do kuchyne a kúsok si ukradol. Dnes sa však bez neho zaobídem a oveľa radšej mám napríklad chudé hovädzie mäso z polievky. Nie síce priamo polievkové, ale pekný močing, ktorý varím v polievke hneď od začiatku a keď je mäkký, na tanieri si k nemu pridám kyslú zemiakovú omáčku. Môžem ho jesť kedykoľvek, teplý aj studený.“
Jedlá, čo netreba hrýzť
Stále viac mu chutia omáčky a jedlá, ktoré netreba veľmi hrýzť. „To viete, zuby už nie sú ako kedysi.“
Pritom kedysi omáčky ani neochutnal. ,,Pred desiatimi rokmi si moja rodina urobila napríklad kôprovú omáčku len vtedy, keď som bol na zájazde. Teraz ju zjem kedykoľvek. Rovnako aj špenát. S cesnakom, s vajcom i bez neho, teplý i studený. Mám rád aj fašírku či plnenú papriku s mletým mäsom.“
Čoraz viac mu chutia aj polievky – hovädzia, zemiaková, ale aj rascová.
,,Rascovú sa moja žena naučila od mamy robiť tak vynikajúco, že by som ju jedol od rána do večera.“
Na vinohrad nie je čas
Ako mestské dieťa práca v záhrade Stana Dančiaka nikdy nelákala. Preto sa rozhodol, že sa vzdá aj vinohradu, ktorý mal vlani prenajatý od svojej rodiny.
,,Jednoducho som zistil, že nemám čas tam pravidelne chodiť. Už teraz by mal byť napríklad vinič postrihaný. Radšej si víno kúpim v obchode. Okrem toho, ešte stále mám asi pätnásť litrov z minulej úrody.“
Čo však Stana Dančiaka baví, je zbieranie hríbov.
,,Keď sme vo Vysokých Tatrách, žena ma vytiahne von už o šiestej ráno a za štyri hodiny máme plné koše. Denne nazbierame aj desať kíl – a potom ich krájame, sušíme. Ale ja chodím rád do lesa, aj keď nenájdeme nič. Je to príjemná otrava kyslíkom.“
Hríby sa však v rodine Dančiakovcov dlho neohrejú. Používajú ich ako prísadu do jedál, zavárajú, neobíde sa bez nich štedrovečerná ani silvestrovská kapustnica.
Polievka z Bornea
Keďže hercova manželka pracovala v aerolíniách, prešli obaja kus sveta. Na cestách sa Stano Dančiak presvedčil, že každá národná kuchyňa je najlepšia v mieste svojho vzniku, prípadne v jeho blízkosti. Preto ho napríklad čínske reštaurácie na Slovensku veľmi neoslovujú.
,,Nepoužívajú správne suroviny a všetky jedlá sa v nich chuťovo podobajú. Keď si spomeniem, akú polievku som jedol na Borneu. Kamarát, ktorý tam žil, ma raz zobral na miestny trh, kde bolo plno úplne rovnakých malých čínskych reštaurácií. Celkom jednoduché, z dreva, so sedením vonku. A on zrazu pri jednej zastal, že ideme na polievku. V jednom veľkom hrnci sa tam varil vývar a my sme si mohli vybrať, čo do neho chceme. Keďže z toho, čo bolo vyložené, mi nebolo známe skoro nič, ukazoval som len tak od oka, ale polievka bola vynikajúca. Chutná, s malými plávajúcimi rezančekmi. Nikdy viac som už nič podobne dobré nejedol.“
Stano Dančiak hovorí, že kto si dá čo len trochu pozor, nemusí sa v exotických krajinách obávať ani o hygienu.
,,Keď nás kamarátova žena zobrala na Borneu do rybej reštaurácie, najskôr zašla do kuchyne, aby videla, ako to tam vyzerá. No a keďže mali okrem iného aj svoju vodáreň, zostali sme. V Singapúre mal zase personál biele rukavice, a hoci sa tam varilo a pieklo vonku, keby mal niekto na zemi čo len kúsok vajcovej škrupiny, musel by s predajom skončiť.“
Čo sa tam však Stanovi Dančiakovi nepáčilo, bolo stolovanie.
,,Číňania majú na stole dvojitý papierový obrus a keď hostia dojedia, čašníci ho aj so všetkým riadom zbalia a vyhodia. Ale musia, pretože tam je dokonca požadovaným zvykom trúsiť jedlo mimo tanierov, prskať, klásť na obrus mastné príbory, utierať si doňho ruky. Na to som si nevedel zvyknúť.“
FOTO SME – PAVOL MAJER
Autor: Jana Lukáčová
