ILUSTRAČNÉ FOTO – ARCHÍV
nému niečo vytknete, a potom vás to pár dní trápi.
Máte takéto problémy? Ako reagujete v podobných situáciách? – spýtali sme sa našich internetových čitateľov. Tu sú niektoré z ich odpovedí:
Dnes s tým nemám problém. Človeka naučí doba, musí vedieť povedať nie občas aj blízkemu človeku, inak na to doplatí. Kedysi, našťastie v útlom veku, som však ten problém mala, a nie raz som robila domácu úlohu spolužiakom. To bolo prekvapenie, keď som jedného dňa povedala – nie! Toto trojpísmenkové krátke slovo, či už áno, alebo nie, dokáže niekedy zmeniť ľudské osudy.
o o o
Tiež som mal problémy povedať nie, ale časom som sa to naučil. Je to nevyhnutné, inak to ľudia začnú zneužívať. Najlepšie je byť schopný všetko potrebné vo svojom živote zvládnuť sám a nemusieť sa spoliehať na iných a čakať, či povedia áno alebo nie. Najhoršie je, ak niekomu poviete áno a keď neskôr chcete niečo vy, on povie nie. To sú situácie, ktoré naučia povedať nie aj vás.
o o o
Väčšinou dokážem povedať nie, hoci niekedy je to ťažké. Nejde len o situácie, keď človeka niekto o niečo požiada. Ide aj o to, vedieť žiť podľa svojho (podľa toho, čo pokladám za správne), aj keď ľudia v okolí robia veci inak (povedať „nie“ na zvyklosti, ktoré sa mi nepáčia, aj keď sú bežné). Proste, zachovať si svoju nezávislú osobnosť, ale rešpektovať to isté aj u iných.
o o o
Ešte v roku 1992 zorganizovala moja agentúra kurz asertivity. Jeho účastníci, ale aj bežný život dokazuje, že Slováci nie sú asertívni. Tak potom vyzerá aj celá naša spoločnosť, ktorá sa má pretransformovať na občiansku.
Základná životná taktika je vždy na začiatok povedať nie a potom mať priestor na vyjednávanie, hoci by išlo o nejakú trivialitu. Keď nakoniec v desiatich percentách zmeníte svoju odpoveď na áno, ľudia sú o to šťastnejší, a v 90 percentách jednoducho ušetríte čas, nervy a peniaze.
o o o
Rada z druhej strany. Keď vám niekto povie „nie“, tak sa tvárte urazene, aby mal ten človek blbý pocit. To je tiež dobrá taktika.
o o o
Je ťažké naučiť sa hovoriť nie, keď je človek vychovávaný tak, že odpoveď nie jednoducho neprichádza do úvahy, alebo ju nikto neberie vážne. Keď človeka vedú k tomu, že treba byť úslužný, zdvorilý, slušný. To je dobre, ale len v rámci určitých hraníc. Mne trvalo dosť dlho, kým som sa naučila hovoriť nie, a ešte aj teraz mi to nejde z úst tak ľahko, ako by som chcela.
o o o
Najzhubnejší vplyv v tomto smere má náš školský systém, ktorý žije a žil stále v dobrom rakúsko-uhorskom-katolíckom systéme učenia: to, čo hovorí učiteľ (neskôr manažér), je vždy pravda, a keď nie je, tak platí prvé. Takto zmagorené deti sa z toho spamätávajú v dospelosti dosť dlho, a niektorým sa to nepodarí vôbec.
o o o
Povedať niekomu nie nemusí automaticky znamenať, že si vytvárame nepriateľov. Záleží predsa na tom, ako to hovoríme. Ak je to blízky človek, môžeme mu vysvetliť aj naše pohnútky, aby pochopil, prečo to robíme.
o o o
V našej firme máme tiež takých, čo nikdy nevedia povedať nie a nakoniec skončia tak, že robia intenzívne od rána do večera, vypijú litre kávy a večer sa celí trasú, aby si vypočuli, akú zlú prácu odviedli. Má to veľmi dobrý vplyv na produktivitu. Keď chcú dovolenku, tak im treba rázne povedať, že to neprichádza do úvahy, a oni to berú celkom vážne a nemienia sa ďalej naťahovať. A keď sú o rok alebo dva celkom vyšťavení a ich produktivita začne klesať, či už pre zdravotné alebo psychické problémy, tak ich jednoducho vyhodíme.
