Mám 20 rokov a podarilo sa mi zamestnať v súkromnej firme. Všetko by bolo v poriadku, len začínam mať problémy s vedúcim oddelenia. Nesúhlasím s niektorými jeho postupmi, ale napriek tomu urobím vždy tak, ako mi prikáže. Nedokážem mu povedať nie a dať mu najavo svoj názor na niektoré pracovné záležitosti. Poraďte mi, ako na to. PETRA

V prvom rade musím oceniť, že ste sa rozhodli v tejto vašej situácii aktívne zasiahnuť a máte snahu niečo ovplyvniť, zmeniť. Viete, koľkí ľudia v podobnej situácii radšej zotrvajú, len aby nenarušili zdanlivo pokojné vody pracoviska? Často prevláda skôr postoj – načo ešte prilievať olej tam, kde už máme aj tak dosť pracovných starostí – a ten sťažuje otvorenú komunikáciu. Komunikáciu môže ďalej sťažovať aj status, prípadne kultúra firmy. Ale vo väčšine prípadov máme možnosť do toho zasiahnuť viac, ako si myslíme.

Pozrime sa teda na to, čo máme k dispozícii pre danú situáciu. Určite ste už počuli o asertívnej komunikácii. Toto moderné slovo sa často skloňuje práve v súvislosti s moderným pracovným prostredím. V krátkosti ide o postoj „ži a nechaj žiť“, alebo o „hľadanie a nájdenie spoločnej zlatej strednej cesty“ alebo o „zdravé sebapresadzovanie sa nie na úkor práv ostatných ľudí“.

Viete, že zlá klíma na pracovisku nevyplýva z náročnej a ťažkej práce, ale z narušenej komunikácie a neriešených drobných nedorozumení, ktoré nám prerastú cez hlavu? Ako si poradiť s podobnou situáciou, naznačuje aj asertivita. Prvým krokom je tému otvoriť, spýtať sa, vypočuť si protistranu a prejaviť otvorenosť a pochopenie tohto názoru.

Druhým krokom je predstavenie svojho uhla pohľadu a názoru na danú vec, svoj postoj.

Tretím krokom je navrhnutie riešenia, ktoré zohľadňuje obe zainteresované strany. Tu je aj priestor na diskusiu, navrhovanie nových postupov. Takáto situácia si tiež vyžaduje podporu z vašej strany a odhodlanosť zastať otvorený.

Ľudia sa priamej konfrontácie často obávajú, pokladá sa za ohrozujúcu, poškodzujúcu profesionálny vzťah a atmosféru, avšak, paradoxne, opak je pravdou. Asertivita je prínosom pre budovanie zdravších pracovných tímov. Je to aj filozofická otázka – som na tomto svete taký, aký som a niečo zo seba sem mám priniesť. Pokiaľ však človek nie je za toto ocenený, možno je to signál, aby si hľadal priestor, kde ho za to, kým je a čo prináša, ocenia.