Jozefovia dobre vedia, čo chcú, ale nikto okolo nevie, čo robia: „Viem, čo chcem, ale niekedy neviem sám, prečo to robím.“

Majú pevnú vôľu a ťažko ich niekto alebo niečo ovplyvní: „Moja vôľa je stabilne ovplyvňovaná či už oravskou slaninou, posteľou alebo heslom – čo môžeš urobiť dnes, môžeš aj zajtra.“

Sú nezištní, a často pritom zabúdajú na seba: „Aspoň niečo sa trochu hodí, rád dávam darčeky a keď treba, aj pomôžem, ale nemusí to byť často.“

Majú nevtieravú príťažlivosť: „To je blbosť, lebo Jožo, Jano, Fero – všetci máme príťažlivosť, ktorá sa vtiera.“

Sú inteligentní, ale netúžia po veľkom množstve informácií: „Mám internet a cezeň vypĺňam medzery, v ktorých som igelitný.“

Prácu si nevyberajú podľa spoločenského významu, ale miery „ľudomilosti“: „V práci aj v živote som len polovičný ľudomil. Milujem len ženy.“

Sú to ľudia, o ktorých sa hovorí, že majú neotrasiteľný charakter: „O tom charaktere je to tiež v podstate pravda, ale čo keď príde zemetrasenie? Iné základy to nevydržali.“

Ich spoločenský život je pokojný, ale skutočný: „Skutočne, rád sa vyhýbam spoločenskému životu, takže z času na čas je ten môj aj pokojný.“

Ich priateľstvo je vrúcne a pevné: „Mám veľa priateľov, no vrúcny je len vzťah k mojej rodine a pevné len moje presvedčenie, že po každej búrke vyjde slniečko.“ (bd) FOTO SME – PAVOL MAJER