Pri jarných prácach možno nájsť veľa prezimujúcich štádií škodcov ovocných druhov. Pri neskoršom reze ríbezlí sa niekedy vyskytnú zdurené púčiky, ktoré dosahujú veľkosť až 2 centimetre. Pučia buď veľmi slabo, alebo vôbec nie a zasychajú. Spôsobuje to činnosť dospelcov roztoča ríbezľového, ktoré prezimovali vo vnútri púčikov. Taktiež sa môže stať, že časti konárikov alebo celé výhonky nepučia. Poškodené sú podobníkom tipuľovitým. Je to motýľ, ktorý kladie vajíčka na púčiky ríbezlí a egrešov, a to pomerne dlhý čas začiatkom leta. Poškodenie je viditeľné už počas zberu po nakladení vajíčok, keď výhonky aj s úrodou náhle vädnú a odumierajú. Vyliahnuté húsenice sa vžierajú cez púčik do drene konárikov a robia v nich dlhé chodbičky s čiernymi stenami. Húsenice sú belavej farby, dlhé asi 25 milimetrov. Vývin ukončujú na jar nasledujúceho roka, keď sa v máji zakuklujú.
Ďalšími škodcami drobného ovocia sú hrčiarka ostružinová a byľomor ostružinový. Dospelé jedince oboch druhov sa objavujú koncom jari. Samičky kladú na výhonky malín a ostružín vajíčka, z ktorých sa vyliahnuté húsenice vžierajú dovnútra letorastov. Svojou činnosťou vyvolávajú tvorbu zdurenín alebo hálok, ktoré môžu byť až 10 centimetrov veľké. Najľahšie ich nájdeme na jar, pričom v ich komôrkach sa nachádza väčší počet lariev, ktoré v nich prezimovali. Väčšinou sa vyskytujú v zanedbaných neošetrovaných porastoch alebo na oslabených rastlinách.
Pri uvedených škodcoch je najlepšou ochranou mechanické odrezanie a likvidácia napadnutých výhonkov. Je to lacný a šetrný spôsob, ktorý úplne stačí na ich obmedzenie. Chemická ochrana vôbec neprichádza do úvahy. Iba pri roztočovi ríbezľovom možno pri čiernych ríbezliach v období pred kvitnutím použiť prípravok OMITE 30 W, ale iba pri výskyte zdurených púčikov na mladých výhonkoch krátko po vypučaní.
Známymi škodcami rozličných ovocných druhov sú aj mníšky. Pri premnožení môžu spôsobiť až holožery listov. Vyskytujú sa najmä v teplejších oblastiach Slovenska. Mníška veľkohlavá prezimuje vo forme vajíčok v typických zhlukoch svetlohnedej farby, ktoré pripomínajú drevokazné huby. Tieto útvary sú pomerne pevné, na povrchu pokryté množstvom chĺpkov. Húsenice mníšky zlatoritky si zasa na jeseň na koncoch letorastov upradú striebristé pavučinové zámotky, v ktorých vo veľkom množstve prezimujú. Najspoľahlivejšou ochranou je aj v týchto prípadoch mechanická likvidácia zhlukov vajíčok alebo zimných hniezd, pričom pri mníškach je čiastočne účinný tiež predjarný postrek.
Autor: Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP-OOR
