Moskva/Berlín/Bukurešť/Atény 15. marca (TASR) - Ďalšie kolo protestov proti vojne v Iraku sa dnes uskutočnilo po celom svete. V centre ruskej metropoly Moskva demonštrovalo proti vojnovému konfliktu viac ako tisíc komunistických a ľavicových demonštrantov.
Skupina niekoľkých stoviek protestujúcich sa zhromaždila v blízkosti budovy ruského ministerstva zahraničných vecí, mávali vlajkami, portrétmi irackého prezidenta Saddáma Husajna a nápisy niesli nápisy "Bush, daj preč ruky z Iraku" a "USA - Svetový kanibal". Druhý protest, ku ktorému došlo dnes v Moskve, smeroval k americkému veľvyslanectvu a zúčastnila sa ho približne tisícka ľudí. Tretie protivojnové zhromaždenie sa uskutočnilo na Puškinovom námestí.
Na takmer všetky zhromaždenia dohliadala polícia. Nedošlo však k žiadnym prejavom násilia. Okolie amerického veľvyslanectva posilnili ďalšie policajné jednotky.
Podľa prieskumov verejnej mienky väčšina občanov Ruska nesúhlasí s vojnou proti Iraku. Kremeľ opakovane vyzval na diplomatické riešenie irackej krízy a pokračovanie inšpekcií zbrojných inšpektorov OSN.
V Nemecku sa zúčastnilo protestov niekoľko stoviek ľudí protestnej demonštrácie v sede pred základňou amerických vzdušných síl Rýn-Mohan. Asi 1400 prevažne mladých ľudí sa zhromaždilo pred hlavnou bránou základne. Na protest dohliadalo niekoľko stoviek príslušníkov nemeckej polície.
Základňa slúži ako dôležitý tranzitný bod pre americkú vojenské sily smerujúce do Afganistanu a Perzského zálivu. Minulý mesiac pred bránami tej istej základe protestovalo asi 2000 prevažne mladých ľudí.
Ďalšou európskou metropolou, kde v hojnom počte protestovali ľudia proti vojne, bola rumunská Bukurešť. Protestujúci vyjadrovali nesúhlas s pobytom amerických vojakov v krajine a vyzývali na ich odchod. Protestovali tiež proti vláde za jej podporu proamerických postojov týkajúcich sa možnej vojny proti Iraku.
Na námornej základni Konstanca je v súčasnosti približne 3000 až 4000 amerických vojakov. Základňa je súčasťou leteckého mosta pre personál a vojenskú techniku počas postupného rozmiestňovania amerických síl v príprave vojny proti Iraku.
Rumunsko malo v minulosti počas vlády diktátora Nicolae Ceaušesca s Irakom veľmi dobré vzťahy, ktoré sa však skončili jeho pádom a následnou popravou v decembri 1989. V posledných rokoch sa vzájomné vzťahy prudko zhoršili po tom, čo sa Rumunsko snažilo získať pozvánku do NATO a Európskej únie.
Dejiskom asi zatiaľ najväčšej protivojnovej demonštrácie, ktorá sa dnes uskutočnila v Európe, boli grécke Atény. Viac ako 10.000 demonštrantov smerovalo k americkému veľvyslanectvu v centre mesta. Protestujúci niesli transparenty s nápismi "Stop vojne" a "Nie barbarstvu vojny". Ľudia kričali heslá "Posadíme Busha do rakety NASA, aby prestal vraždiť ľudí". Malá skupinka ľudí rozsypala pred budovou veľvyslanectva niekoľko desiatok zvieracích kravských kostí.
Okrem tejto hlavnej demonštrácie sa ďalšia skupina asi 100 protestujúcich stretla pred budovou gréckeho ministerstva obrany na predmestí metropoly. Pomerne početná účasť bola aj v meste Solún. Počet protestujúcich proti vojne odhadovali médiá na asi 4000.
