Sex v meste. Úspešná kniha a ešte úspešnejší televízny seriál. Rozprávky na zlú noc. Na maličkom ostrove Manhattan je málo miesta. City, ktoré potrebujú veľa životného priestoru, v tomto „city“ nemajú šancu. U Tiffanyho sa už dávno neraňajkuje. Ani v tráve. Voľné postele sa ponúkajú na jednu noc bez raňajok. Kondómy zničili romantiku. A vlastne už ani ten sex nefunguje. Láme sa na únave, na zlozvykoch, na strachu zo zblíženia, na peniazoch a sebeckosti. Zostáva po ňom len mesto plné tých „bývalých“ – „Ex and the City“. Nemožnosť nadviazať akékoľvek hlbšie vzťahy je rafinovaným demografickým nástrojom. Spoločnosť sa takto bráni preľudneniu. Pud sebazáchovy núti uzatvárať výhodné obchody a s Amorom ako obchodným spoločníkom sa neráta.

Candace Bushnellová predstavuje tézy svojej knihy hneď v prvej kapitole. Všetko, čo nasleduje, je už len ilustráciou. Rovnako povrchnou ako zobrazovaní hrdinovia, ale aj rovnako zábavnou. Fascinujúce a frivolné, píše na obálke.

Kniha nezaprie svoj stĺpčekársky pôvod. Je plná úderných bonmotov, inak povedané, rozpadáva sa na zbierku citátov a fórov. Je vhodnejšie sŕkať ju po troške ako sladký aperitív. Ak zhltnete celú knihu naraz, bude vám horko-sladko. Autorka v ďalšej knihe 4 blondínky dokázala, že vie vybudovať aj celistvejší príbeh s kompaktnejšími charaktermi. Sex v meste je však akousi zbeletrizovanou anketou, nereprezentatívnym sociologickým prieskumom o sexuálnom a citovom správaní prominentných obyvateľoch mesta, ktoré sa autorka v knihe vôbec neobťažuje opisovať. Vy neviete, ako to vyzerá vo Four Seasons či v Elain‘s?

Vlastníci prístupových kódov

Modelky sú modelky. Tí, ktorí ich zbierajú, sú modelisti. Alebo modelári? Bicyklisti, to sú večne romantickí, samotárski chlapci v tvídových sakách, ktorí sa dajú v mene reprezentovania istej literárno-spoločenskej tradície pokojne zabiť v nočných uliciach New Yorku. Podmienkou členstva v mestskom dievčenskom klube je zas vek do dvadsaťpäť (prinajmenšom nepriznať viac), pôvab, inteligencia (stačia časopisy) a schopnosť donekonečna vysedávať v reštauráciách. Milionári zas môžu byť škaredí a starí, ale určite musia mať letný dom v Hamptons. Tí všetci poznajú prístupové kódy.

Ľudstvo sa oddávna delí na poznaných a nepozvaných. A kto by sa nechcel stať zajatcom na tomto ostrove? Nie že by sa tým „dnu“ nikdy nestalo nič zlé. Niekedy si napríklad zoberú norkový kožuch tam, kde sa nehodí, alebo sa opijú a sfetujú tak, že ich musí autorka indiskrétne odprevadiť až do kúpeľne. Ale to všetko je stále „in“. Na predmestie do Greenwichu na návštevu „šťastne“ vydatých priateliek sa chodí len v najnutnejších prípadoch. Z rečí o pestúnkach a záhradných náradiach sa treba opäť rýchlo dostať do formy v bare Bowery.

Všetko, čo chcete vedieť

Cudné časy Woodyho Allena sú preč. Ak niečo chcete vedieť, poviete to priamo. Candace Bushnellová vie o sexe veľa a nebojí sa spýtať. Je to ženské porno, vravia poniektorí.

Moja priateľka Carrie – ako autorka v románe prestavuje postavu – ktorá podobne ako ona píše stĺpčeky do spoločenskej rubriky prestížnych novín, je zvláštnym druhom cudnej intelektuálnej exhibicionistky. Nie nadarmo sa vizuálom televízneho seriálu stala fotka, na ktorej je notebook tým jediným, čo má na sebe. Ak je dnes predstaviteľka Carrie, držiteľka Zlatého Glóbusu i Emmy Sarah Jessica Parkerová jednou z najpopulárnejších osobností Hollywoodu, sú na to viaceré dobré dôvody.

Sarah pôsobí prirodzene suverénne. Na broadwayských javiskách stála už od jedenástich rokov. Na rozdiel od Ally McBealovej má jej Carrie šarm veľkomestskej bohémky i niečo zo streisandovského nadhľadu. Prinajmenšom sa dá konštatovať, že je krajšia ako Woody Allen. Aj napriek častému scudzujúcemu reflektovaniu situácií zostalo v jej postave niečo romantické. Miestami akoby ju maskéri štylizovali do Botticelliho Venuše.

Veľkomestské Venuše

Uvedenie televízneho seriálu sprevádzali (prinajmenšom v Británii, ČT tento seriál vysiela pre istotu vo štvrtok po polnoci) obrovské billboardy, na ktorých boli štyri protagonistky v čiernych kokteilových šatách. Všetky tridsať plus. Všetky s tým istým pohľadom: predsa sa nevydám len tak! Jednoducho nemajú chybu, ale keď chlap zacíti ten ich pohľad, ako k nim môže niečo pocítiť? Neodpustí si Bushnellová poznámku na konto podobných stálych návštevníčok parties.

Je to celé antiženské alebo aj antimužské, ako chcete. Ale prečo z románu hmýriaceho postavami a postavičkami zvýraznil scenárista práve štyri priateľky? Pretože štyria boli už mušketieri? Alebo preto, že vo štvorici sa dobre klebetí za stolom? Možno je v tom mágia čísel: jedna je výnimka, vo dvojici je niečo sprisahanecké, tri sú uzavretou skupinkou, ale štyri – to je už fenomén.

V tomto prípade fenomén pomerne nezávislých, pomerne úspešných, pomerne pekných a pomerne nešťastných žien. Ak sa na vás niečo z toho hodí, nezúfajte. Ste javom.

ZUZANA ULIČIANSKA