Úrazové poistenie od apríla minulého roka spravuje Sociálna poisťovňa. V nej musí byť zaregistrovaný každý podnikateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného človeka.
Novovzniknutý podnik sa prihlasuje v Sociálnej poisťovni tlačivom, na základe ktorého ho príslušná pobočka zaregistruje a pošle mu poštou výkaz poistného. Cestu môže podnikateľovi ušetriť zverejnené prihlasovacie tlačivo na internetovej stránke poisťovne.
Ak niekto poistenie nezaplatí včas alebo v správnej výške, poisťovňa ho zvýši o dve percentá z dlžnej sumy za každý začatý mesiac omeškania. Úrazové poistenie sa nevzťahuje na policajtov, sudcov alebo na profesionálnych vojakov, ktorých odškodňovanie rieši osobitný zákon. Pri prechode poistenia zo Slovenskej na Sociálnu poisťovňu však dostali povinnosť platiť toto poistenie aj štátne rozpočtové a príspevkové organizácie.
Poistné zamestnávateľ platí štvrťročne za uplynulé tri mesiace. A to vždy k tomu istému dňu v mesiaci, ako platí odvody na dôchodkové zabezpečenie a nemocenské poistenie.
Výška poistného je pre zamestnávateľov rôzna. Závisí od druhu ich činnosti, zoradenej podľa odvetvia. Najvyššiu sadzbu poistného musia platiť zamestnávatelia v baníctve. Vtedy je to až 12 promile z vymeriavacieho základu. Naopak, napríklad banky platia iba dve promile.
Vymeriavací základ je rovnaký, ako pri nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení - odvodoch do Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ vlastne spočíta mzdy svojich zamestnancov v uplynulom štvrťroku a z nich podľa tabuľky vypočíta poistné. Pre poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania však neplatia žiadne obmedzenia výšky vymeriava-cieho základu, tak ako je to pri nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení.
Ak má napríklad podnik desiatich zamestnancov, ktorí mali v uplynulom štvrťroku mesačnú mzdu 10-tisíc korún, jeho vymeriavacím základom je 300-tisíc korún. Z toho vypočíta podľa tabuľky presnú sumu.
Treba si uvedomiť, že sa poisťujú zamestnávatelia a nie zamestnanci. V prípade poistnej udalosti, teda ak dôjde k pracovnému úrazu alebo chorobe z povolania, musí zamestnávateľ odškodniť postihnutého zamestnanca. Sociálna poisťovňa potom zamestnávateľovi tieto náklady na základe poistenia refunduje.
Poisťovňa teda skúma mieru zodpovednosti zamestnanca na pracovnom úraze. Zamestnávateľ sa môže zbaviť zodpovednosti za náhradu škody napríklad vtedy, ak škoda vznikla tým, že bol zamestnanec pod vplyvom alkoholu alebo drog. To sa však spätne v niektorých prípadoch ťažko dokazuje.
Ak je za pracovný úraz zodpovedný zamestnávateľ a náhradu škody vyplatil oprávnene, nestráca nárok na preplatenie nákladov na odškodnenie. Sociálna poisťovňa však určí podiel jeho zodpovednosti na úraze a podľa toho mu vyplatí iba časť peňazí. Zamestnanec má nárok na náhradu škody dokonca aj vtedy, ak jeho zamestnávateľ poistenie neplatil. Vtedy však Sociálna poisťovňa od zamestnávateľa vymáha naspäť polovicu vyplatenej náhrady škody.
Ako je to v praxi?
Ak u zamestnanca, ktorý je v pracovnom pomere k zamestnávateľovi, došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia pracovným úrazom, zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ bez ohľadu na to, či je prihlásený (alebo platí poistné) do poistenia zodpovednosti za škodu.
Zákonník práce stanovuje, že sa nepremlčujú nároky zamestnanca na náhradu za stratu na zárobku, na dôchodku. Nároky na jednotlivé plnenia z nich sa však premlčujú. Občiansky zákonník zasa ustanovuje, že právo na náhradu škody (aj právo na jednotlivé plnenia a nároky na iné druhy náhrady škody z pracovného úrazu, napríklad bolestné) sa premlčuje v lehote dvoch rokov odkedy sa o škode dozvedel.
Poškodený si musí uplatniť náhradu škody na zdraví v súvislosti s pracovným úrazom u zamestnávateľa, u ktorého v čase vzniku škody bol v pracovnom pomere. V prípade, že zamestnávateľ neuzná, že ide o náhradu škody v súvislosti s plnením pracovných úloh, môže sa dožadovať náhrady škody cestou súdu. V konkrétnom prípade je najvhodnejšie požiadať o konzultáciu pobočku Sociálnej poisťovne - príslušnú podľa sídla zamestnávateľa.
Kde sa stáva najviac úrazov?
V roku 2001 na Slovensku podľa údajov Štatistického úradu došlo k 20 889 úrazom, z toho sto smrteľným a 430 prípadom choroby z povolania. Najviac úrazov sa stalo v lesníctve, stavebníctve a poľnohospodárstve. Vo všetkých rezortoch je najviac úrazov pri výkone dopravnej obsluhy.
