Keď som pred niekoľkými dňami diskutoval v rozhlase s Jánom Čarnogurským na tému nášho vstupu do NATO, použil silný emotívny argument – mám syna výsadkára a nechcem si predstaviť, že by musel ísť do Iraku. Odvetil som mu v tom zmysle, že to nie je fér, pretože vôbec nie je jasné, či vojna v Iraku bude, či sa na nej dajaká slovenská jednotka zúčastní a ak, tak s najvyššou pravdepodobnosťou iba v rámci mierových síl. V duchu som si však pomyslel – ako dobre, že mám iba dcéry…
Zodvihnem ruku v parlamente za to, že do Iraku vyšleme našich vojakov riskujúc, že čo i len jeden tam príde o život?
Ak by som ako politik mal brať do úvahy iba rozhodovanie riskovať prípadnú smrť čo len jedného Slováka, určite by som ruku nezodvihol. Viem však zároveň, že americkí občania vo dvoch svetových vojnách a mnohých iných „nesvetových“ kládli životy za slobodu. Aj za tú našu.
Predseda vlády sebavedome vysloví presvedčenie, že aj tak sa na petícii požadovaný počet občanov nezúčastní a parlament neodsúhlasí žiadosť komunistov. Komunisti sa tešia, pretože tlačia vládu i tých poslancov, ktorí hlasovali proti referendu, do polohy zbabelcov. A občan v situácii, keď mu vláda pod tlakom nevyhnutnosti zvyšuje poplatky za lieky a cestovné, tasí pero, aby jej to pri prvej príležitosti ukázal. A tou príležitosťou by mohlo byť práve referendum.
Ak sa uskutoční, je veľmi pravdepodobné, že väčšina tých, ktorí pôjdu hlasovať, budú proti vstupu do NATO. Bude to pre našich partnerov zlý signál. Ak sa pre malú účasť neuskutoční, bude to zlý signál rovnako. A je úplne jasné, že v prípade americkej akcie v Iraku podpora nášho vstupu do NATO dramaticky poklesne.
V tejto prekérnej situácii nám však uniká podstatný fakt. Ak sa totiž do NATO nedostaneme, je vysoká pravdepodobnosť, že sa nedostaneme ani do Európskej únie. Iniciátori referenda zhodne tvrdia, že pre našu bezpečnosť postačuje účasť na spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike Európskej únie. Treba však povedať, že tá je v súčasnej podobe len doplnkom NATO, využíva nástroje a infraštruktúru NATO. NATO bez ekonomickej a technologickej sily USA stráca zmysel.
Kde berú tí, ktorí toto tvrdia, presvedčenie, že napríklad dolná snemovňa parlamentu Británie ako najbližšieho spojenca USA v Európe bude ratifikovať náš prístupový protokol k Európskej únii?
A v tom je dilema ktorú nesú na ramenách politici. Možnosť obetovania životov našich vojakov verzus možnosť obetovania budúcnosti krajiny. A tak sa ukazuje, že zodpovedný politik vlastne žiadnu dilemu nemá. Tak sa aj poslanci zachovali.
Autor: JOZEF BANÁŠposlanec NR SR za ANO
