Hans Blix a Mohamed El Baradei totiž v podstate len zopakovali to, čo Bezpečnostnej rade už raz povedali: Irak síce neplní všetky podmienky rezolúcie, je však ochotný spolupracovať a preto majú inšpekcie zmysel a mali by pokračovať. Ani americký minister zahraničia Colin Powell vo svojej správe podľa nich nepredložil také dôkazy, že by sa musela začať vojna.
„Táto správa, na rozdiel od tej prvej z 27. januára, skôr posilnila tých, ktorí chcú, aby inšpekcie pokračovali,“ povedal televízii LCI expert na transatlantické vzťahy z francúzskeho Inštitútu medzinárodných vzťahov Jacques Beltran.
Pat okolo Iraku ale pokračuje. Inšpektori nedodali taký argument, ktorý by presvedčil, odporcov zásahu proti Saddámovi Husajnovi. Nepodarilo sa im ale ani ukázať, že Saddám sa konečne začal správať ako slušný štátnik.
„Myslím, že Blix nikoho nepresvedčil. Bolo tam niečo pre každého,“ povedala agentúre Reuters analytička londýnskeho Kráľovského inštitútu medzinárodných vzťahov Rosemary Hollisová.
Napriek tomu už s najväčšou pravdepodobnosťou nejde o to, či k vojne dôjde. Teraz sa rozhoduje o tom, kto a ako do nej zavelí. Podľa pozorovateľov ide o to, či na Bagdad pôjdu Američania bez odobrenia Bezpečnostnej rady, alebo sa svetové spoločenstvo dokáže nakoniec predsa len dohodnúť.
Američanom dochádza trpezlivosť. Prezident George Bush to vo štvrtok povedal jasne: „V OSN teraz stoja pred rozhodnutím - keď niečo poviete, znamená to niečo? Musíte sa rozhodnúť.“ Podľa Washingtonu OSN hovorila už dosť a teraz by mala začať konať. Inak sa vytratí ako bezvýznamný debatný krúžok.
Budúci týždeň bude v Bezpečnostnej rade OSN poriadne horúci. Washington a Londýn budú tlačiť na novú rezolúciu, Paríž, Moskva, Peking a spolu s nimi Berlín budú naopak presviedčať, že Irak sa dá odzbrojiť aj bez vojny.
Inšpektori túto hádanku nerozriešili. Jedno je však isté: akcia bez mandátu OSN je tým najhorším riešením. Nielen pre Ameriku, ale najmä pre svetové spoločenstvo.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
